Práve skončený týždeň je definitívne minulosťou, ale aj v ňom sa odohrali zaujímavé udalosti, ktoré neobišli ani svet športu. Prinášame vám to najzaujímavejšie čo šport v ňom ponúkol, či už doma, alebo vo svete.

Komentár Filipa Chudého

Už len jedno kolo nám zostáva do konca tohto ročníka najvyššej súťaže, preto s jej hodnotením ešte treba trochu počkať, aj keď sa už toho na ňom veľa nezmení. Veď v poslednom kole nepôjde prakticky o nič, ak teda nerátame prestíž. Nový majster má už v rukách víťaznú trofej, miestenky do pohárovej Európy sú už rozdané, vypadávajúci je už tiež známy, ba dokonca už sa (ne)udeľovali aj licencie na budúcu sezónu. Tým sa vlastne vyriešila posledná nevyriešená otázka, ktorá ešte zamestnávala myseľ futbalových fanúšikov, kto postúpi do Fortuna ligy? Štyri kolá pred koncom má vedúca Skalica na tretí Prešov 13-bodový náskok, čiže prvý nováčik je viac-menej jasný, pričom asi len najväčší fanúšik Tatrana verí, že jeho klub na druhé Michalovce zmaže 10-bodové manko, keď v hre zostáva 12 bodov. Samozrejme, na definitívne potvrdenie dvoch nováčikov si budeme musieť ešte počkať, ale to by mala byť len formalita.

Ak to všetko pôjde tak, ako sa predpokladá, naša najvyššia súťaž sa nebude hrať až v polovici krajských miest, čo sa už dá považovať za minimálne marketingový problém. Pritom Nitru, Banskú Bystricu, Prešov a Košice možno právom označiť za bašty slovenského futbalu. Na prvoligovej mape ich nahradia malé mestá, pričom zaujímavé je to, že v okruhu 30 kilometrov budú až tri stále pomerne nové ligové mestá (Senica, Myjava, Skalica). A keď k tejto trojici miest pripočítame ešte Zlaté Moravce a Podbrezovú, aj tak v súčte nemajú viac obyvateľov ako hocktoré v lige chýbajúce krajské mesto. To už Ružomberok možno pomaly považovať za ligové veľkomesto...

Keď vám takmer polovica ligy pokrýva čosi viac ako iba 60 000 obyvateľov Slovenska, so spádovými oblasťami možno 100 000, nemôže to tešiť nikoho, kto rozmýšľa trhovo. Ďalším problémom najvyššej súťaže je to, že v Bratislave je len jeden prvoligový klub. Rakúsko má v hlavnom meste troch zástupcov, Česko štyroch a Maďarsko so spádovou oblasťou dokonca piatich. A hádam nemusím vysvetľovať, že vo všetkých metropolách sa točia najväčšie peniaze. Ale nie všetko je len o peniazoch, preto za problém možno považovať aj to, že od budúcej sezóny bude na východe Slovenska ešte ťažšie sa dostať na ligový futbal, keďže Michalovce sú od väčšiny ľudí ďalej ako Košice. A nemyslím si, že z fanúšikov na východe sa stanú až takí cestovatelia za ligou.

Ako posledná možnosť pre veľa fanúšikov tak zostáva televízna obrazovka, teda pardon, možno ani to nie. ÚLK totiž logicky odmietla smiešnu polmiliónovú ponuku od televíznych spoločností. Veď doteraz dostávala 1,1 milióna eur, čo je vlastne tiež veľmi nízka suma, ak si to prepočítame na každý klub. No aspoň v tomto smere verím v nápravu, pretože práve nevysielanie ligy na verejne dostupnom kanáli je jeden z hlavných dôvodov toho, prečo na Slovensku veľa ľudí ani nepozná slovenských ligových hráčov, ale z posledného mužstva nejakej zahraničnej vedia pomaly vymenovať základnú zostavu. A, bohužiaľ, títo naši spoluobčania si do našej ligy ešte aj radi kopnú, hoci o nej nevedia prakticky nič. No to je hlavne chyba našej spoločnosti.

Najvyššia slovenská súťaž nie je zlá, ale tiež netreba zatvárať oči pred tým, že nenapreduje, skôr naopak. Dokým sa nevrátia do ligy značky a s nimi fanúšikovský náboj, dovtedy sa ťažko pohneme z miesta, hoc aj budeme mať nové štadióny a systém súťaže. Malé kluby si poctivou prácou vydobyli spoje miesto na výslní, pričom asi ani nedúfali, že raz sa dostanú tak vysoko. Nie je to ich vina, že väčšie kluby spadli nižšie. No dokým sa tie ako fungujúce subjekty na najvyššiu scénu nevrátia, dovtedy bude mať naša liga problém.