Prezident Realu Madrid nemá vo vzťahu k trénerom koncepciu. Len zbesilo vymieňa všetkých, ktorí niečo vo futbale znamenajú.

Jeden celý školský rok na strednej a potom dokopy tri semestre na vysokej škole som strávil priraďovaním domnelých múdrostí jednotlivým filozofickým mysliteľom, o ktorých ste v učebniciach zavadili určite aj vy. Takže si myslím, že viem. Napriek tomu, že som sám seba i učiteľov presvedčil o tom, že aj v tej naoko najnezmyselnejšej teórii dokážem nájsť nejaké to filozofično, existuje jeden mysliteľ, pri ktorom som stratený.

Real Madrid Florentina Pereza sledujem už od vstupu tohto veľkopodnikateľa do kráľovského veľkoklubu. Doteraz som však nepochopil, akúže to trénerskú filozofiu tento chlapík presadzuje. Vyhadzov Carla Ancelottiho je pre mňa ďalším ohnivkom do plameňa podozrenia, že možno aj žiadnu.

Florentino Perez od začiatku svojho madridského pôsobenia zaobchádza s tými najlepšími svetovými trénermi ako s kočovnými cirkusantami. Vicenteho Del Bosqueho vyrazil v roku 2003 ako dvojnásobného majstra Španielska a dvojnásobného víťaza Ligy majstrov. Španielsky dobrák vraj nekorešpondoval s hviezdnym kádrom a Galácticos nevedel ukočírovať. O pár rokov neskôr vyhral EURO a majstrovstvá sveta.

Pri svojom obnovenom vstupe do Madridu angažoval Manuela Pellegriniho. Po jednej sezóne sa ho však zbavil z toho istého dôvodu ako Del Bosqueho. Priviedol teda (svoj)rázneho Josého Mourinha, superstar medzi mladými futbalovými trénermi. Nenechal mu však požadovanú voľnosť a nestačili mu ani tri semifinálové účasti v Lige majstrov a ligový titul s pohárovými úspechmi. Vymenil ho teda za Ancelottiho, pretože chcel trénera, ktorý zmierni rozbroje v kabíne a upokojí mužstvo, ktoré najviac vystihovali zbesilé zábery Pepeho.

Ancelotti to splnil. Vyhral navyše aj desiatu Ligu majstrov, ktorá Perézovi nedala spávať a stal sa ňou doslova posadnutý. Získal si fanúšikov i hráčov. Aj sám chcel ostať a o ročnej pauze hovoril len pod podmienkou, že Real s ním nebude ďalej počítať. Aj tak však končí.

OK, Real v tejto sezóne nevyhral žiadnu trofej. Stačí pohľad na tabuľku a vidíme, že od Barcelony ich delili len dva body. Od finále Ligy majstrov možno jeden gól. Keď mal Ancelotti k dispozícii celý káder, predviedol dvadsaťdvazápasovú šnúru víťazstiev. Kríza prišla kvôli zraneniam a faktu, že klub sa staral v prestupovom období opäť raz viac o žiarivé hviezdy ako vhodné posily. Ancelotti dokázal z každého hráča vyťažiť maximum. Keď napríklad Di María nemal v nadupanej zostave miesto, našiel mu ešte lepšie.

Nestačilo. Pérez si opäť postavil hlavu a jedného z najúspešnejších koučov opäť poslal k vode. Za posledné roky sa tak klub zbavil takých kapacít ako Del Bosque, Capello, Pellegrini, Mourinho, či Ancelotti. Každému dal AŽ jeden rok na úspech. A niekedy ani úspech nestačil. Len Mourinho si vydobyl väčší čas. Pérez však zabudol na to, že na budovanie tímu treba trpezlivosť. Niet divu, že za dvanásť rokov sa v Reale vystriedalo jedenásť trénerov. Tento kolotoč neskončí pri ďalšom trénerovi, ktorého si Pérez určí. Neskončí pokým Florentino nepríde na to, akú filozofiu vo vzťahu k trénerom vlastne presadzuje.

Pérez stojí opäť pred náročným výberom. Tentokrát som však na vážkach pri hodnotení, či môže zohnať rovnocennú náhradu. Klopp? Zrejme dobrý výber, ale sám Nemec odmieta spojenie s Madridom. Emery? Kvalitatívne dobrý kouč, ale zrejme nie dostatočne veľké meno pre Florentina. Benitez? Dá sa diskutovať, najmä, ak Pérez naozaj skúseného a pomerne úspešného kouča chce. Na trhu však nie je tréner, pri ktorom by bolo jasné, že svoju prácu urobí určite lepšie ako práve Ancelotti.

Pérezovi treba už vyberať poriadne, lebo o chvíľu sa prvotriedni tréneri minú. A pri prístupe, ktorý Pérez k svojim zamestnancom má, nemyslím, že tí predošlí budú chcieť začať nové kolo. To by však musel vedieť, čo presne chce. Nie zbesilo striedať všetkých trénerov, ktorí niečo znamenajú.

zdroj obrázku: Troll Football