Bolo to asi pred dvoma rokmi a mesiacom. Pamätám si to presne, lebo to bol môj prvý zápas NHL naživo. Na slnečnej Floride bolo asi 100 stupňov (Fahrenheita) a určite ste sa necítili ako v meste, kde by sa mal hrať hokej.

Lístky som si kúpil v predstihu, no moji kamaráti ich zohnali priamo na mieste. Dokonca asi trikrát lacnejšie ako ja. Na posledný domáci zápas Tampy Bay nikto nechcel ísť, a tak prekupníci išli s cenou dole. Lightning nielenže už nemali ani teoretickú šancu na postup do play-off, hrali dokonca ešte proti slabšej Floride Panthers. Boli celkovo tretí najhorší v celej NHL. Diváci na štadióne sa zrejme prišli len schladiť a porozprávať pri pive. Tak slabo tím Tampy v tej sezóne hral.

Prešli dva roky a pozrite, kde sa Tampa Bay nachádza teraz. Vo finále bojov o Stanleyho pohár. Pritom sa tím až tak výrazne neposilnil, ba naopak. Odišli Vincent Lecavalier i Martin St. Louis, vtedajšie dve najväčšie hviezdy tímu. A v žiadnom prípade nedošlo k zúrivému nakupovaniu, ako keď sa prestavuje nejaký väčší futbalový klub.

Tampa Bay je tím z nehokejového prostredia, bez väčšej podpory divákov, bez väčšej marketingovej výnosnosti. Do NHL vstúpili len v roku 1992 a je v podstate zázrak, že už stihli vyhrať Stanley Cup. V tíme, s výnimkou Stevena Stamkosa, nemajú prvotriednu hviezdu NHL. Aj tak však stoja vo finále. Stoja proti Chicagu, jednomu z najslávnejších hokejových klubov histórie. Tímu zo severu, kde hokej má aj prirodzený zmysel. Tímu z veľkého mesta, s veľkým komerčným potenciálom. Tímu, ktorý do NHL vstúpil pred 90 rokmi, a v ktorom sú mená ako Toews, Kane, Sharp, či Hossa prvotriednymi hokejovými hviezdami. Tímu, ktorý je v posledných rokoch zárukou stabilných výkonov a vo finále stojí tretíkrát za šesť rokov. Napriek týmto odlišným proporciám, favorita určíte len ťažko.

Aj kvôli tomuto je NHL krásna. Aj preto sa oplatí sledovať. Jeden tím môže za dva roky vystreliť z absolútneho dna, na ktorom oň divák nejaví záujem, na úplny hokejový vrchol.

Začína sa už dnes v noci.