Slovensko malo na olympijských hrách zastúpenie v kolektívnych športoch naposledy v Sydney 2000. Na nasledujúcich troch olympiádach sme žiaden športový kolektív nemali, ale o rok v Riu môže byť všetko inak!

Komentár Filipa Chudého

Kto si pamätá olympiádu v Sydney 2000, ten má len príjemné spomienky na to, ako na austrálskych športoviskách súťažili až tri slovenské športové kolektívy. Vodní pólisti síce prehrali všetkých osem zápasov a skončili na poslednom dvanástom mieste, lenže aspoň naplnili známe olympijské heslo o účasti. Futbalisti dokázali vyhrať jeden z troch zápasov, lenže to na postup zo skupiny nestačilo. Najlepší výsledok dosiahli basketbalistky, ktoré zo skupiny postúpili a s celkovými tromi výhrami obsadili konečné siedme miesto. Toto historicky najlepšie letné umiestnenie slovenského kolektívu pod piatimi kruhmi sa zrejme tak ľahko neprekoná, pretože problém už je len sa na toto podujatie dostať.

O rok sa v brazílskom Rio de Janeiro začnú ďalšie OH a aj slovenskí športovci bojujú o miestenky. Z kolektívnych športov mali aspoň trochu reálnejšiu šancu na postup futbalisti, ak by ich nezarezal v barážovom zápase o postup na ME do 21 rokov škótsky rozhodca. Teoretickú majú ešte volejbalisti, ale v pomerne zložitom postupovom kľúči budú potrebovať veľa šťastia a hlavne vlastných špičkových výkonov. A tak našou najväčšou nádejou sú basketbalistky, ktoré o svojom osude rozhodujú práve v týchto dňoch.

Z prebiehajúcich ME v Maďarsku a Rumunsku sa priamo do Ria kvalifikuje iba víťaz. A hoci nádej zomiera posledná, zbytočne nesnívajme o zlate, radšej sa zamerajme na to, aby sme zabojovali o minimálne piate miesto. Tímy na druhom až piatom mieste postupujú do celosvetovej olympijskej kvalifikácie, kde sa rozdá ešte päť miesteniek, pričom do Londýna 2012 sa z nej kvalifikovalo kompletné európske kvarteto. Už pred rokom, po postupe na ME 2015, sa nahlas hovorilo o tom, že cieľom našej reprezentácie bude práve umiestenie do piateho miesta, pretože chceme ísť na olympiádu. No tento odvážny cieľ bude ťažké naplniť, ale nie je to nereálne, zvlášť, keď máme dostatok potrebných faktoroch, aby sme to mohli dokázať.

Veľa pre vysnívaný postup na OH robí generálny manažér tímu Daniel Jendrichovský. Ten patrí medzi najlepších celosvetových manažérov vo svojom športe, pretože už dlhé roky dokazuje v Košiciach prakticky z ničoho robiť niečo. Aj vďaka nemu odohrali viaceré slovenské reprezentantky viacero ťažkých euroligových zápasov, čo niektoré z nich už čiastočne zužitkovali aj v národnom drese. A tiež má veľkú zásluhu na tom, že nás reprezentuje naturalizovaná Američanka Kristi Toliverová, čo je obrovská posila. Ďalej máme silný realizačný tím, ktorý určite nebude za žiadnymi kolegami z lavičiek súperov zaostávať, skôr to bude práve naopak. Veľké eso máme aj na palubovke, veď Zuzana Žirková opäť potvrdzuje, že ju nezastaví ani zlomená noha. Jej túžba po druhej účasti na OH môže byť inšpirujúca aj pre spoluhráčky. A po prvých dvoch ťažko vybojovaných víťazstvách jasne cítiť, že na týchto ME máme aj to najdôležitejšie, bez čoho by sme nemali šancu úspech, čiže máme tím. Dievčatá bojujú jedna za druhú a zatiaľ nám robia veľkú radosť. A hoci súperi budú už len ťažší, zápasy náročnejšie a výsledky dôležitejšie, aj tak z nášho tímu cítiť, že môže dokázať veľké veci.