Grécky futbalový tím podruhýkrát padol proti Faerským ostrovom. Znamená to koniec gréckej éry šťasteny?

Komentár Jakuba Mihálika

Mať šťastie ako Grék. Prirovnanie, ktoré sa vo futbalových diskusiách zakorenilo tak pevne, až zľudovelo. Na grécku futbalovú reprezentáciu sa za uplynulé desaťročie toľkokrát usmiala šťastena, že preslávené české hokejové štěstíčko pri nej pôsobí ako „pouhý amatér“. 

Začalo to na európskom šampionáte v roku 2004. Hellas (a.k.a. Grécko) vtedy viedol nemecký lišiak Otto Rehhagel, ktorému bolo jasné, že na EURO v Portugalsku necestuje s najkvalitnejším tímom na svete. Karagounis, Gekas, či Katsouranis síce mali istú kvalitu, no určite sa nedala porovnávať s kvalitou hráčov ako Figo, Rui Costa, Raúl, či Morientes, ktorým Gréci čelili v základnej skupine. 

Rehhagel preto naordinoval Grékom defenzívnu taktiku, ktorá by sa pracovne mohla označovať ako „matka všetkých autobusov“. Gréci úpenlivo bránili výpady hviezdnych Portugalčanov, Čechov a mnohých ďalších tímov, ktoré na onom turnaji žiarili. Vpredu potom ušmudlali nejaký gól zväčša zo štandardnej situácie, pri ktorých dominovali statní chlapi, pripomínajúci viac starovekých bojovných Sparťanov ako futbalistov modernej doby.

Gréci sa na onom turnaji postarali o šok. Možno najväčší v histórii EURA, a možno aj v histórii vôbec. Hráči z krajiny mýtov a bájok uverili, že pokiaľ budú hrať podobným štýlom, nemôžu prehrať. 

Čuduj sa svete, Grékom sa to darilo celých desať rokov. S výnimkou MS 2006 účinkovali na každom vrcholnom futbalovom turnaji, v kvalifikáciách figurovali v prvom výkonnnostnom koši a súperov dostávali ako z knihy prianí. Ešte aj na minuloročnom Mundiale, napriek tomu, že ich defenzíva už nepôsobila tak pevne, ako kedysi, postúpili až do osemfinále, kde dostali najľahšieho možného súpera, Kostariku.

Šťastenu však nemôžete pokúšať donekonečna. Gréci Kostarike podľahli po penaltovom rozstrele a to zrejme znamenalo koniec ich „šťastnej éry“. Hoci sa opäť dostali do zrejme najľahšej kvalifikačnej skupiny, začínajú platiť daň za predchádzajúcu dekádu úspechu bez výraznejších kvalít.

Po šiestich kvalifikačných kolách sú Gréci poslední. Dvakrát podľahli dokonca Faerským ostrovom, čo je tím, ktorému pred šiestimi rokmi patrila 198. priečka v rebríčku FIFA. 

Fanúšik futbalu si môže oddýchnuť. To, že s antifutbalom sa nedá vyhrávať na večné veky, je dobrá správa. Rovnako aj tá, že šťastie sa jednoho tímu môže držať len istý časový úsek. Pre Grékov je to možno tvrdá facka, no nakoniec pre nich môže byť dobrou správou. Od dna sa môžu odraziť v celkom novom štýle. V štýle, za ktorý ich nebude nenávidieť celý futbalový svet.