„Keby nebolo futbalu, pravdepodobne by som už bol mŕtvy alebo by som bol v base,“ je veta tak často opakovaná súčasnými hviezdami, až jej občas ťažko uveriť. Pri mene Carlosa Téveza však tak nejak pasuje už na prvé zamyslenie.

Štvrť, v ktorej sa nepozerá z okna

Jazvy, krivé zuby v neustále otvorených ústach, buldočí výraz a nevyčerpateľná energia, ktorá sála z každého jeho pohybu. Všetko, čo si uňho na prvý pohľad všimnete, akoby bolo dôkazom jeho života. 

Carlitos nemal cestu vydláždenú k úspechu. Narodil sa v štvrti, v ktorej úspech znamenal prežiť a vybudovať si kariéru znamenalo dostať sa do najsilnejšieho drogového gangu. Akoby už nestačili drsné podmienky, z ktorých pochádzal, niekoľko mesiacov po narodení na seba strhol kanvicu s vriacou vodou. Dva mesiace bojoval v nemocnici o život. Jazvy, ktoré zdobia jeho krk a hruď dnes sú ešte lacným výkupným za to, že prežil.

Jeho biologická matka odišla, keď mal Carlos len pol roka, v piatich rokoch jeho biologický otec zomrel po tom, čo schytal dvadsaťtri guliek v prestrelke v uliciach jeho štvrti. Vychovávať ho musela rodina jeho tety, po ktorej neskôr prebral aj priezvisko Tévez.

Napriek všetkým udalostiam, Carlos s rodinou ostali bývať v štvrti Ejército de Los Andes, známejšej pod menom Fuerte Apache. Paradoxne, tá vznikla kvôli futbalu. Keď v roku 1978 Argentína usporiadala majstrovstvá sveta, predstavitelia Buenos Aires chceli skryť pred turistami najväčšiu chudobu mesta. Vystavali preto výškové budovy, do ktorých sa malo nasťahovať dvadsaťpäťtisíc ľudí z centra mesta. Namiesto toho ich tam žilo až stotisíc. Nakoniec však svetu dala jeden z najväčších futbalových klenotov.

„Boli to ťažké časy vyrastať vo Fuerte Apache,“ spomína Tévez. „Keď sa zotmelo a pozreli ste sa z okna, to, čo ste videli by vystrašilo každého. Po istej hodine ste nemohli vychádzať na ulicu.“

Život vo Fuerte Apache znamenal boj. Aj zlomené a krivé zuby, „zdobiace“ Carlosa, sú dôsledkom mnohých bitiek, ktoré absolvoval, neraz kvôli peniazom. „Napriek všetkému, moje detstvo bolo pekné. Naučil som sa ceniť si hodnoty, ako rešpekt, pokora a obeta, ktoré dnes zo mňa robia toho, kto som.“

Doma populárnejší ako Messi

Keď v roku 2008 vyhral Tévez s Manchestrom United finále Ligy majstrov, okamžite si bežal po argentínsku vlajku. Zabalil sa do nej, akoby vyhral s reprezentáciou, nie európskym klubom. Pre Téveza je však patriotizmus prirodzený. Lásku k Argentíne pripomína pri každej príležitosti. „Reprezentujem nižšíiu triedu. Musím zo seba vydať maximum, aby som potešil týchto ľudí.“

Pre bežného Argentínčana je ľahké identifikovať sa s Tévezom. Chlapec s pohnutým osudom, z chudobnej štvrte, ktorý nehľadí na to, čo si o ňom ľudia myslia. „Berte ma takého, aký som alebo ma neberte vôbec.“ Messi na druhej strane je síce populárnejší celosvetovo, no z Argentíny odišiel v mladom veku,  pochádza z ukážkovej rodiny, preto sa nemusel prehrýzť životom, ako väčšina chudobného obyvateľstva juhoamerickej krajiny. Z jeho futbalového umenia sála Barcelona, nie Argentína.

Messi navyše dlhé roky nepredvádzal v drese Albicelestes také výkony, ako v tom barcelonskom. Naopak, Tévez v reprezentačných zápasoch behal so svojim typickým zanietením, až takmer vypľul dušu. To je niečo, čo Argentínčania vnímajú citlivo. Aj preto je Carlos Tévez populárnejší ako Lionel Messi, hoci zďaleka nedosahuje také výsledky a nerobí Argentíne zďaleka takú celosvetovú reklamu.

„Futbalista ľudu (Jugador del pueblo)“, tak označujú Téveza doma. Pod podobným názvom vyšla biografická kniha i film o živote Carlosa Téveza.  Keď ho minulý rok tréner Sabella vynechal z nominácie na majstrovstvá sveta, ľudia dokonca zorganizovali protest. Populárny argentínsky hudobný skladateľ zložil pesničku s názvom „Sabella, zabudol si na Carlita!“ Frustrácia fanúšikov bola tak veľká, že keď argentínsky tím hral jeden z posledných prípravných zápasov, vypískali Messiho, pretože  podľa nich Téveza nechcel v tíme práve on.

Ďalšia šanca na vystúpenie z Messiho tieňa?

Štyri roky trval Tévezov reprezentačný exil. Naposledy sa v reprezentácii predstavil v roku 2011, keď na domácej pôde Argentína nedokázala vyhrať Copa Américu. Predtým na šampionáte v roku 2010 sa pod trénerom Diegom Maradonom musel Tévezovi v základnej zostave prispôsobiť aj Messi. Nový tréner Sabella chcel z barcelonského kúzelníka dostať maximum, preto Téveza do nominácií nezaraďoval. A keď sa Messimu darilo v kvalifikácii MS 2014 ako nikdy predtým, Tévezova nenominácia do Brazílie bola spečatená.

Tévez sa prirodzene ocitol v Messiho tieni. Mladší rodák z Rosária žne svetovú slávu, porazil Téveza v priamom súboji vo finále Ligy majstrov v roku 2009, nepriamo ho vytesnil z milovanej reprezentácie. Carlitos nevyužil na to, aby predčil svojho krajana ani príležitosť v tohtoročnej edícii Ligy majstrov, keď v drese Juventusu narazil vo finále na Messiho Barcelonu.

Ďalšiu príležitosť predstavuje Copa América. Gerardo Martino, súčasný tréner Argentíny, totiž po rokoch nechcel dlhšie prehliadať Tévezovu formu a zahrnul ho do nominácie na juhoamerickú verziu EURA.  „Po štyroch rokoch bez reprezentácie som si uvedomil, že pre hráča znamená tento dres všetko,“ povedal Tévez po tom, čo dostal opäť šancu.

Na turnaji síce nefiguroval v základnej zostave prvého zápasu, no argentínske zlyhanie v zápase proti Paraguaju vytvára priestor na to, aby sa definitívne vrátil a pomohol Argentíne k úspešnému turnaju, keď to Messimu nejde.

Napriek rivalite, však na adresu svojho mladšieho kolegu má len pochvalné slová. „Ten, kto nemá rád Messiho, nevie o futbale nič. Je najlepší na svete.“

Skrotený búrlivák

Tévezova skvelá strelecká forma z uplynulých dvoch sezón prirodzene upútala pozornosť klubov mimo Turína. V predošlých dňoch sa spomínal najmä Liverpool, v ktorom by Tévez zažil návrat na Britské ostrovy. Roky ho to však ťahá domov.

„Svoj prvý futbalový zápas som videl, keď som mal asi päť alebo šesť rokov. Bol to zápas Boca Juniors,“ ozrejmuje Tévez svoju klubovú príslušnosť. „Môj hrdina bol samozrejme Maradona. Za Bocu chcem jedného dňa opäť hrať. Tam som vyrástol. Milujem fanúšikov. Boca je odlišná od všetkého iného, pre to, čo ku klubu cítim.“

Aj preto sa zrejme v žiadnom klube mimo Argentíny necítil nikdy úplne ako doma. Keď z Boca Juniors prestupoval za 20 miliónov do brazílskeho Corinthians, vydržal tam len jednu sezónu. „Nesplnili veci, ktoré sľúbili. Mám rád miestnych fanúšikov, no vedenie ma sklamalo,“ hovoril pri odchode zo Sao Paula.

Kontroverzný bol jeho prestup do Európy. Posilnenie West Hamu v posledný deň prestupového obdobia porušilo hneď niekoľko pravidiel Premier League a londýnsky klub musel neskôr na pokutách zaplatiť takmer desať miliónov eur.

V Manchestri United síce zaznamenal úspešné pôsobenie, no jeho odchod bol opäť kontroverzným, keď Tévez posilnil mestského rivala Citizens. „Nevážili si ma,“ tvrdil vtedy. V City sa okrem gólov preslávil aj nezhodami s Robertom Mancinim, ktoré vyvrcholili v Tevézovo odmietnutie stridať počas zápasu proti Bayernu Mníchov.

Až počas núteného hosťovania v Argentíne sa Carlitos upokojil a vrátil ešte silnejší ako predtým. V Juventuse sa etabloval medzi najväčšie hviezdy európskych trávnikov, po tom, čo prelomil aj trápenie v európskych klubových súťažiach. „Už nemám dvadsať. Pred tým, ako niečo poviem, či urobím, premyslím si to,“ tvrdí. Vo veku tridsaťjeden rokov ešte nepovedal posledné slovo.