V tieni kvalifikačného zápasu Slovensko – Macedónsko sa ocitla správa o tom, že sa neschválila reorganizácia dvoch najvyšších slovenských futbalových súťaží. Kocúrkovo z minulých rokov tak pokračuje.

Komentár Filipa Chudého

V nedeľu sa v Žiline nehral len kvalifikačný zápas Slovensko – Macedónsko, ale tiež aj jeden funkcionársky duel. Na konferencii Slovenského futbalového zväzu (SFZ) bolo hlavným bodom programu schvaľovanie reorganizácie dvoch najvyšších slovenských súťaží. Ale ako to už býva pomaly zvykom, delegáti konferencie hlavne z amatérskeho prostredia si robia čo chcú, preto vlastne ani neprekvapilo, že návrh profesionálnej zložky nášho futbalu neprešiel.

Vymenovať všetky reorganizácie v slovenskom futbale počas samostatnosti by bolo veľmi zdĺhavé, preto spomeniem len tú poslednú, ktorú osobne považujem za najhlúpejšiu zo všetkých. Pred takmer dvoma rokmi delegáti konferencie SFZ schválili rozšírenie druhej ligy na 24 účastníkov, pričom tá tým stratila celoštátny význam, keďže sa rozdelila na západ a východ. A to bol iba začiatok celého radu hlúpostí, ktoré z druhej ligy spravili priam neregulárnu súťaž. Už pri postupe vznikla nepochopiteľná situácia, keď z tretej ligy skupiny východ nemohol postúpiť piaty Martin, ale štyri mužstvá v tabuľke za ním postúpili. Za všetko mohla demarkačná línia, ktorá rozdelila futbalové Slovensko na západ a východ, keď „západniari“ z Martina boli na zlej strane, kde už bolo plno. No stačilo len pár odohraných kôl novej sezóny, aby účastníci druhej ligy vyslovili nespokojnosť s jej kvalitou. A neprešla ani jedna celá sezóna a už bol podaný návrh na ďalšiu reorganizáciu tejto súťaže.

To sa spojilo aj s reorganizáciou prvej ligy, keď jej účastníkov omrzel súčasný formát s 12 účastníkmi, pričom ja osobne považujem hlavne jej 33-kolový systém za minimálne z časti neregulárny. Aktuálny počet mužstiev je podľa mňa optimálny, aj keď si uvedomujem súčasnú ekonomickú situáciu slovenských klubov. Ja osobne, čo už som písal niekoľkokrát za ostatné roky, by som vrátil do praxe vôbec prvý formát súťaže, ktorý sme použili, čiže 12 mužstiev, základná časť by mala 22 kôl, potom by sa súťaž rozdelila na hornú a dolnú šestku, kde by hralo ďalších 10 kôl o titul a záchranu. A vôbec nie som sám za takýto formát, lenže kluby Fortuna ligy sa rozhodli zúžiť najvyššiu súťaž opäť na 10 účastníkov, čo predstavuje až 36 kôl.

V tomto bola s nimi za jedno aj pracovná skupina na čele s prezidentom SFZ Ján Kováčikom, ktorá podala návrh, v ktorom mala mať najvyššia súťaž spomínaných 10 účastníkov a druhá liga by sa zúžila postupne na 16 klubov. Lenže delegáti konferencie zas zahrali na politickú strunu, podobne, ako pred necelými dvomi rokmi, keď „amatéri“ chceli odstreliť šéfa profesionálneho futbalu Dušana Tittela, čo sa im schválením 24-člennej druhej ligy, ktorá tak stratila profesionálny status, podarilo.

Iba zopakujem, že podľa mňa sa naše dve najvyššie súťaže v súčasnosti hrajú najhorším spôsobom, akým sa kedy hrali. So súčasným stavom je nespokojná aj väčšina klubov, ktorých sa to bezprostredne týka, ale delegáti nedeľňajšej konferencie SFZ sú asi s daným stavom spokojní, inak si ťažko vysvetliť, že nesúhlasili s tým, čo si navrhli samotné kluby prvej a druhej ligy. Kým reprezentačný futbal v nedeľu v Žiline opäť vyhral, ten klubový dostal ďalšiu ranu. Ak to pôjde takto ďalej, možno už tá najbližšia rana môže mať tragické následky. Súčasný formát druhej ligy nášmu futbalu evidentne škodí a systém prvej ligy mu zas minimálne nepomáha. A mám taký pocit, že slová škodí a nepomáha by som mohol použiť aj na značnú časť delegátov konferencií SFZ, na ktorých sa rozhoduje o vážnych veciach v slovenskom futbale. Ale prečo takí ľudia stále pracujú pre náš futbal?