Včera sa odohral barážový zápas o najvyššiu dorasteneckú súťaž medzi Dunajskou Stredou a Ružomberkom. Vďaka obom fanúšikovským táborom mal lepšiu atmosféru ako väčšina zápasov Fortuna ligy, lenže mal tiež (ne)pochopiteľnú oslavnú dohru.

Komentár Filipa Chudého

V našom futbale je za sezónu len veľmi málo zápasov, v ktorých obom klubom skutočne o niečo ide. Závery sezón sa často len dohrávajú, čím sa stráca náboj. Ale keď sa už objaví zápas, v ktorom ide doslova o futbalový život, fanúšikov to vtiahne do deja. Bolo tomu tak aj včera v Považskej Bystrici, kde sa odohrával barážový zápas o prvú ligu staršieho dorastu. Uchádzal sa o ňu víťaz druhej ligy západ z Dunajskej Stredy, ktorý ako jediný z víťazných druholigistov spĺňal podmienky licenčného systému mládeže, ktoré sú potrebné pre účasť v najvyššej dorasteneckej súťaži. Jeho súperom bol Ružomberok, ktorý prekvapujúco skončil v Dôvera U19 lige posledný.

Oba fanúšikovské tábory sa už niekoľko dní pred zápasom pripravovali na výjazd, organizovali si dopravu a výsledok ich snaženia sa dostavil. Na tribúnach sa ich podľa oficiálneho zápisu o stretnutí zišlo 600, ale podľa môjho odhadu, to bolo aspoň takých 700 ľudí, ak nie aj viac. Ešte šťastie, že drvivá väčšina bola situovaná na hlavnej tribúne, pretože na ováloch, v tejto chvíli kapacitne najväčšieho slovenského štadióna, by sa takýto počet stratil. Ale ten je na zápas dorasteneckej ligy, ktorý sa hrá navyše na neutrálnej pôde a v pracovný deň, veľmi slušný. A ešte keby bol tento zápas lepšie propagovaný v samotnom 45-tisícovom dejisku, dočkali by sme sa ligovej návštevy.

Ale aj tak tento duel atmosférou prevýšil mnohé nielen ligové, ale z minulosti aj reprezentačné stretnutia. A hoci sa ružomberskí fanúšikovia snažili, čiastočnú prevahu mali na tribúnach Dunajskostredčania. Možno aj preto zvíťazili futbalisti DAC 2:0, čím si vybojovali postup. Ružomberčanom nepomohlo ani nasadenie stopéra Dominika Kružliaka, ktorý celú sezónu nastupoval v základnej zostave seniorského mužstva, ba práve naopak, pri oboch góloch zo štandardných situácií nemôže mať čisté svedomie. Dunajskej Strede doslova vystrieľal postup jeho reprezentačný kolega z „19“ Róbert Matejka. Ten prišiel na Žitný ostrov v zime na hosťovanie zo Slovana, s ktorým minulý rok vybojoval titul u mužov aj v doraste. Na jar strelil 15 gólov a presadil sa aj v baráži. Práve Matejka bol asi jediný hráč, ktorý ako-tak spĺňal v tomto stretnutí kritéria ligového hráča, keď ma sklamal aj Roland Černák, ktorý pravidelne zbiera v drese DAC ligové štarty. Ostatní hráči, z ktorých väčšina práve týmto zápasom skončila dorastenecký vek, by sa mali vážne zamyslieť, či sa takto presadia do prvého mužstva. A reči o tom, že boli pod tlakom neobstoja, pretože v seniorskom futbale budú pod minimálne takýmto istým tlakom týždeň čo týždeň. Z tribúny všetko videl aj tréner DAC Tomislav Marič, pričom ružomberský Ivan Galád bol dokonca vedený v zápise o stretnutí ako zástupca klubu, aby mohol ísť na lavičku, ale ani to nepomohlo k záchrane.

No odhliadnuc od väčšiny nedostatočných hráčskych výkonov, boli najväčším sklamaním stretnutia paradoxne pozápasové oslavy. Ak som fanúšikov v predchádzajúcich riadkoch chválil za prípravy na zápas a povzbudzovanie počas neho, musím ich zvoziť pod čiernu za oslavy, ktorými znevážili postup svojich dorastencov a celého klubu, čím, samozrejme, myslím fanúšikov DAC, hoci aj Liptáci mohli zachovať v hlave trochu viac inteligencie a nepoužívať známe pokriky, ktoré začínajú kdesi v hesle: „Maďari za Dunaj!“

Nemám nič proti tomu, ak vbehnú fanúšikovia na hraciu plochu tešiť sa so svojimi hrdinami, to skôr podporujem, ale ak následne oslavy „odpália“ dymovnicami vo farbách maďarskej vlajky, „náhodne“ v presnom poradí (viď foto) a pokračujú neskôr zborovým spievaním maďarskej hymny spolu s niektorými hráčmi, nie všetkými, tam už problém vidím. Klub DAC Dunajská Streda mi je pod súčasným vedením vo veľa veciach sympatický. Už v ňom dali, či dávajú, mnoho pokazených vecí z minulosti do poriadku, ale ten najväčší problém ešte akosi riešiť nevidím. DAC chce byť podľa slov majiteľa silným slovenským klubom, ale kým trocha mletej červenej papriky vie slovenskú ligovú správne dochutiť, veľa jej zas môže ligové jedlo znehodnocovať. Tak ako budú ďalej na Žitnom ostrove dochucovať?