5. február 1985 o 10:20 hod sa na chvíľu zastavil čas, minimálne vo futbalovom svete. V nemocnici Cruz de Carvalho sa mame Dolores Aveiro a otcovi Josému Dinosovi Aveiro pri predčasnom pôrode narodil 3,6 kilogramov vážiaci chlapec, ktorý mal od útleho detstva jediné prianie – stať sa najlepším futbalistom na svete.

Mama Dolores už pred pôrodom starostlivo vyberala meno pre svoje dieťa. O mene sa radila so svojou sestrou, ktorá chlapca pomenovala Cristiano. Po vzore amerického prezidenta Ronalda Reagana sa tak vo Funchale na portugalskom ostrove Madeira narodil Cristiano Ronaldo dos Santos Aveiro, čo výrazne ovplyvnilo futbalové dejiny.

Ctižiadostivý mladík so svojou rodinou býval v najchudobnejšej časti Quinta do Falcao, kde ho bolo možno vídať od malička s loptou pri nohách. Jeho susedia si všimli jeho parádny talent, keď o ňom doposiaľ kolujú legendy ako pol dňa dokázal vydržať koníčkovať na ulici bez padnutia lopty.

Cristianov otec bol manažérom malého miestneho futbalového klubu, no k futbalu priviedol talentovaného mladíka jeho krstný otec Fernao Sousa. Prvým klubom Cristiana Ronalda sa stal tím CF Andorinha, kde hral jeho bratranec a bol to práve on, ktorý ho priviedol na prvý tréning. Ronaldovi sa pôsobenie v klube hneď zapáčilo a jeho mama v ňom videla nového Luisa Figa.

Mladý Ronaldo bol tak ctižiadostivý a zanietený, že každý deň robil kliky a behal so záťažami. Ak mal ostať doma a robiť si domáce úlohy, vždy svojim súrodencom či rodičom odpovedal, že žiadne nemá a neváhal pritom ujsť z domu za futbalom aj cez okno. Hneď v prvých týždňoch svojho pôsobenia v miestnom celku dal Ronaldo najavo, že nie je obyčajným futbalistom. Napriek tomu, že herne i výkonnostne niekoľkonásobne prevyšoval svojich protihráčov, bol veľmi skromný a nezmenil to ani fakt, že o ňom začala rozprávať celá Madeira ako o zázračnom chlapcovi.

V roku 1995 sa Ronaldo ako desaťročný pobral do väčšieho klubu Nacional, do ktorého ho doviedol jeho krstný otec. Do nového tímu prišiel výmenou za lopty a dresy a hneď vo svojej prvej sezóne všetkých udivoval svojou parádnou prácou s loptou, keď bez väčších problémov prechádzal s loptou na kopačkách celým ihriskom a poľahky skóroval.

Napriek tomu, že bol veľmi chudý, nebál sa nikoho a ničoho a bez rešpektu nastupoval do zápasov aj proti oveľa starším protihráčom. Pretože neznášal prehry a po každej z nich sa rozplakal, už v mladosti mu preto prischla prezývka „uplakanec.“ V klube ho nazývali aj „včeličkou“ vďaka jeho aktívnemu hernému prejavu.

Pre Cristiana Ronalda sa Nacional postupne stal malým klubom a preto jeho krstný otec Fernao vymyslel dokonalý plán. Nacional svojho času dlžil Sportingu Lisabon sumu 22 500 eur, no toľko financií nemal a tak sa oba kluby ústne dohodli – ak Ronaldo prestúpi do metropoly Portugalska, dlh bude zmazaný.

Na tomto prestupe sa výrazne podieľal aj Marques Freitas, sudca a zároveň obrovský fanúšik Sportingu, ktorý chcel vidieť Ronalda v drese svojho obľúbeného klubu. Mladému talentu zabezpečil letenku a v roku 1997 počas veľkonočných prázdnin 12-ročný mladík letel na skúšku do hviezdneho veľkoklubu.

Do Lisabonu priletel nervózny, chudý a malý chlapec, ktorý celú noc nespal, no napriek tomu si veril. Tréneri Osvaldo Silva a Paulo Cardoso ho nechali hrať hneď so staršími hráčmi, Ronaldo doslova exceloval. Jeho prvotné písomné hodnotenie znelo z pohľadu Sportingu takto: „Mimoriadne talentovaný hráč, technicky veľmi vyspelý, skvelý driblér s loptou aj bez nej, podpíšte zmluvu.“

Toto hodnotenie napísal koordinátor Sportingu pre nábor nových hráčov Aurelio Pereira, ktorý tak potvrdil, že 12-ročný rodák z Madeiry za tie peniaze skutočne stojí. Ronaldovi sa tak otvorili dvere do „veľkého futbalu.“ O týždeň na to však mladý talent cestoval späť domov a neskôr sa pri jeho mene v písomnom hodnotení objavila ďalšia poznámka: „Hoci sa táto suma zdá absurdná za dvanásťročného, je to skvelá investícia, ak vezmeme v úvahu testy prevedené naším technickým tímom.“

V auguste 1997 do akadémie Sportingu Lisabon oficiálne prichádza vychádzajúca hviezda Cristiano Ronaldo plná odhodlania zabojovať a splniť si svoje futbalový sen. Odlúčenie od rodiny však pre dvanásťročného chlapca nebolo vôbec jednoduché. Na letisku nedokázal zastaviť svoj plač a už v útlom veku bol oddelený od svojej rodiny, čo bolo pre neho nesmierne ťažké. Iný životný štýl, iné návyky, iný život, viac stresu a „iný jazyk“ spôsobili mladému hráčovi s typickým madeirským prízvukom v prvotných chvíľach veľké problémy. Medzi vyše dvadsiatimi ostatnými športovcami bol najmladší, každý deň plakal a preto v pravidelných intervaloch volal svojej rodine domov.

12-ročný chlapec ale neostal vo „veľkom svete“ celkom sám. Do svojich rúk si ho vzal Leonel Pontes, ktorý sa stal jeho opatrovníkom v škole i na ihrisku. Na Ronaldove začiatky v Lisabone doposiaľ veľmi rád spomína: „Bol to rozumný chlapec, ale nerád sa učil, jeho sny a ambície sa týkali len futbalu. Futbal mal tak rád, že škola bola skoro hobby. Keď sa učil a robil úlohy, bol priemerný žiak, nie zlý. Vtedy bola jeho najhorším predmetom angličtina.“

Prečítajte si tiež profil Arjena Robbena >>>
 

Mladý talent občas chodil za školu, na hodinách nedával pozor a na angličtine veľmi často opisoval. Niet sa ale čomu čudovať. Svoj život podriadil futbalu, pretože jeho snom bolo stať sa najlepším. Bez ohľadu na aktivitu, ktorú práve robil, musel v nej vynikať. Biliard, stolný tenis, beh či stolný futbal – vo všetkom chcel byť najlepším.

Napriek faktu, že v akadémii bol najmladším chlapcom, bol vodcom, čo dokonale potvrdil pri nepríjemnom incidente. So svojimi staršími spoluhráčmi na ulici natrafil na lupičov, zatiaľ čo ostatní utiekli, Ronaldo sa s lúpežníkmi pobil a uchránil tak svoj majetok pred odcudzením. O jeho nezdolnej vytrvalosti a kráčaním si za svojím snom hovorí aj fakt, že pracovníci akadémie ho viackrát počas hlbokej noci našli v telocvični trénovať bez povolenia. To všetko robil malý chlapec len kvôli jednému snu – aby jeho mama už nikdy nemusela pracovať.

Okrem svojej veľmi striktnej individuálnej prípravy bol skvelým tímovým hráčom, čo potvrdil, keď jeho spoluhráč Semedo musel opustiť akadémiu Sportingu kvôli nedostatku postelí na ubytovni. Cristiano Ronaldo prišiel za trénermi a presvedčil ich, aby si Semeda v tíme nechali. Svojmu kamarátovi mladík poskytol svoju vlastnú posteľ – prioritou pre neho bolo, aby ostal v klube.

Na zelenom trávniku Ronaldo doslova žiaril. Na každom jednom turnaji bol najlepším hráčom a v zápase proti Uniao de Leiria si ho všimol aj v súčasnosti svetoznámy kouč Jose Mourinho, ktorý pri pohľade na mladého hráča Sportingu Lisabon okomentoval jeho výkony výrokom: „Tam je Van Bastenov syn.“

Už v pätnástich rokoch bol Cristiano najväčšou hviezdou svetovej mládežníckej akadémie v Sportingu a začal sa objavovať taktiež v tíme seniorov, kde po svojom prvom zápase medzi mužmi odovzdal svojim fanúšikom prvé autogramy. Po každom jednom zápase odišiel do telocvične, kde si nasadil závažia na nohy a dribloval s loptou až prišiel deň D – deň, ktorý dopomohol Ronaldovi k naštartovaniu jeho hviezdnej kariéry.

V auguste 2003 Lisabon otváral svoj nový štadión a pri tejto príležitosti hostil hviezdny Manchester United. Pred zápasom sa oba kluby dohodli na prestupe Cristiana Ronalda do Anglicka o jeden rok. Samotný hráč si na okamihy pred zápasom veľmi dobre spomína: „Pamätám si, že som bol veľmi nervózny. Hovoril som s priateľom Semedom a povedal mi: Zajtra budeš hrať proti Manchestru United. Znič ich! Hraj čo najlepšie a možno ťa kúpia. Ja som povedal: Kdeže.“

Ronaldo svojou hrou očaril nielen vedenie anglického veľkoklubu, ale samotných protihráčov, ktorí po zápase žiadali legendárneho Sira Alexa Fergusona, aby túto mladú hviezdičku priviedol do ich tímu. „Červení diabli“ sa vzdali dvanástich miliónov libier a obrovský talent svetového futbalu bol ich. Z „CR7“ mohol byť pôvodne „CR28.“ Portugalský hráč si po príchode na ostrovy vypýtal 28-ičku, no manažér United mu pridelil sedmičku – legendárne číslo, s ktorým nastupovali velikáni ako Bryan Robson, Eric Cantona či David Beckham.

Nákup mladého hráča sa anglickému klubu začal vyplácať hneď od začiatku. V súboji s Boltonom sa favorizovanému klubu nedarilo, za stavu 0:0 tak Ferguson poslal na ihrisku Cristiana Ronalda, ktorý svojich súperov doslova prevalcoval a pomohol svojmu tímu k víťazstvu. Z Ronalda sa od prvého momentu stal rozdielový hráč, ktorý rozhodoval zápasy. Zatiaľ čo v Sportingu zarábal 2000 eur, v Anglicku to bolo 20 000€ a jeho odkaz bol hneď jasný – prestaň pracovať, mama!

Zo švagra Joseho Pereiru sa stala Ronaldova pravá ruka, za vychádzajúcou hviezdou sa prisťahovala celá rodina. Staršia sestra si v Anglicku otvorila obchod s odevom, druhá sestra spieva pod pseudonymom „Ronalda.“ Z Cristiana Ronalda sa okamžite stal obrovský idol v Portugalsku a v roku 2004 bol veľmi blízko obrovského úspechu, keď  so svojou reprezentáciou dokráčal až do finále majstrovstiev Európy, kde Portugalsko nestačilo na prekvapujúceho víťaza z Grécka.

Mladý teenager dospel údajne 6. septembra 2005 na výjazde v Rusku, keď sa dozvedel, že jeho otec umrel. Vtedajší tréner Luis Felipe Scolari s ním presedel dlhé hodiny pri dôvernom rozhovore a práve to bol údajne zlom v Ronaldovom osobnom živote. Vtedy 20-ročný futbalista sa so stratou otca nedokázal zmieriť, no debata so Scolarim mu pomohla, mal chuť nastúpiť a  napriek tragickej udalosti ostal pri svojom národnom tíme.

Od tejto udalosti vždy, keď získa ocenenie, myslí na svojho otca, ktorý bol na neho vždy veľmi hrdý a pomáhal mu ako len mohol. Scolari si bol vedomý, akú obrovskú silnú osobnosť má vo svojom tíme: „Proste sa nezastaví, nech od neho žiadate čokoľvek. Niekedy, keď ich žiadame, aby trochu zvoľnili, aby sa vyhli úrazom, chce pracovať ešte viac. To sa mi na Ronaldovi páči. To a taktiež ako jedná s ľuďmi. Je veľkorysý, láskavý a zdvorilý a všetko robí naplno.“

Hviezdnemu futbalistovi, ktorého v Manchestri zvykli prezývať playboy či fashion kid vzdal poklonu aj uznávaný Sir Alex Ferguson: „Za mojej éry sme tu mali niekoľko veľký hráčov. Už som tu dvadsať rokov. Bryan Robson, Roy Keane, ale ak ide o schopnosti a fantáziu, vyzerá teraz Cristiano ako nepochybne najlepší. Každý deň trénuje, každý deň, nie je náhoda, že dnes je vidieť zlepšenie oproti tomu, keď pred tromi rokmi prišiel. To nie je náhoda. Jeho vlastným zámerom, jeho vlastným prianím a jeho vlastným odhodlaním  je byť najlepší,“

Neúspešné finále zožieralo neustáleho perfekcionistu ešte dlho, no na neúspech z medzinárodnej scény postupom času zabudol. S Manchestrom United vybojoval počas svojho pôsobenia viacero významných trofejí, okrem iného sa mu podarilo trikrát opanovať Premier League, získať titul v Lige majstrov, dvakrát sa radoval zo zisku Carling Cupu a v roku 2008 sa stal prvýkrát v kariére držiteľom ocenenia FIFA pre najlepšieho hráča roka.

Manažér „červených diablov“ a jeden z najdôležitejších osôb v Ronaldovom živote neskôr o svojom zverencovi povedal: „Pre mňa je najlepší na svete. Ako človek, ako športovec, ako člen národného mužstva a ako ten mladý chlapec, ktorého som videl vyrastať.“

Manchester United však podľa slov samotného Fergusona najlepšieho hráča sveta nechal odísť. 1. júla 2009 sa Cristiano Ronaldo stal novou posilou Realu Madrid, keď Anglicko opustil za vtedy astronomických 94 miliónov eur. V Španielsku sa okamžite zaradil medzi najväčšie hviezdy La Ligy i samotného tímu. Hoci sa mu v marketingovom svete darilo už počas pôsobenia v Premier League, ako hráč Realu Madrid začal vďaka reklamám zarábať omnoho viac.

V drese „bieleho baletu“ odohral dovedna 300 zápasov, v ktorých strelil 313 gólov a ďalších 103 svojim spoluhráčom pripravil. Za svoje výkony si v rokoch 2013 a 2014 vyslúžil zisk Zlatej lopty, no darilo sa mu taktiež na klubovej úrovni. Dvakrát s Realom Madrid opanoval Copu del Rey, v roku 2012 sa radoval zo zisku španielskeho Superpohára a v rovnakom roku sa stal taktiež majstrom Španielska. V roku 2014 si zopakoval triumf v Lige majstrov, no tentoraz to už nebolo s tímom Manchestru United, ale s ambicióznym Realom, kde by mal podľa svojej aktuálnej zmluvy zotrvať minimálne do 30. júna 2018.

V kuloároch sa však čoraz viac rozpráva o jeho odchode, no hráč takéhoto kalibru ako Ronaldo sa nikdy nevyhne prestupových špekuláciám. Počas svojej kariéry bol spájaný s nespočetným množstvom klubov, ktoré ho chceli údajne získať do svojich radov, no kúsok pravdy je v každej jednej špekulácii. Každý jeden tím by totiž chcel mať v kádri hráča takých výnimočných kvalít, aké má Cristiano Ronaldo. Jeho ctižiadostivosť a odhodlanie z neho spravili jedného z najlepších futbalistov sveta, ak nie najlepšieho. Ak si udrží svoju výkonnosť v ďalších rokoch, nepochybne sa zaradí medzi najvýznamnejších futbalistov histórie najpopulárnejšieho športu na svete.

A možno bude mať aj svojho nástupcu. Jeho syn Cris od malička vzhliada k Lionelovi Messimu, čo na odovzdávaní cien okomentoval hrdý otec smerujúc svoje slová argentínskemu hráčovi takto: „Pozerá si na internete videá nás všetkých a potom o tebe veľa hovorí,“ okomentoval náklonnosť svojho syna k jeho azda najväčšiemu rivalovi na ihrisku. Pre futbalových fanúšikov súčasnosti je privilégium, že môžu na futbalových trávnikoch sledovať takých velikánov, akými sú spomínaní Messi a Ronaldo.