Letné prestupové obdobie je v plnom prúde a už prinieslo aj prestupy pre dvoch členov reprezentačnej družiny Jána Kozáka. Lenže Martin Jakubko a Stanislav Šesták išli do výkonnostne slabších súťaží. Ohrozilo to ich reprezentačnú kariéru?

Komentár Filipa Chudého

Pred týždňom v piatok padla definitíva, že budeme pri žrebovaní kvalifikácie MS 2018 v druhom koši, keď nám veľmi tesne unikol ten prvý, (stačila aspoň remíza v zápase Wales – Belgicko...). V nedeľu sme ukázali, že sila našej reprezentácie rastie a Macedónsko sme jasne herne prevýšili, čím sme si vybojovali minimálne baráž o Euro 2016, hoci tú hrať nechceme a podľa mňa ani nebudeme. A aby sme nemali od reprezentácie oddych ani počas leta, o to sa už starajú prestupy a špekulácie o prestupoch našich reprezentantov. Ako prví hladinu rozvírili Martin Jakubko a Stanislav Šesták, ktorí prestúpili do výkonnostne slabších súťaží, čo okamžite spustilo vlnu prevažne negatívnych reakcií slovenských futbalových fanúšikov.

Všetci by sme síce našich reprezentantov radšej videli v čo najkvalitnejších mužstvách, ale nie vždy sa to podarí. Treba reálne povedať, že Jakubko so Šestákom sú už v záverečnej fáze svojich kariér, pričom ak poviem, že sú už za zenitom výkonnosti, tiež sa nepomýlim. No to zároveň neznamená, že už sú pre našu reprezentáciu nepotrební.

Martin Jakubko je typ útočníka, za akého na najvyššej úrovni nemáme okamžitú náhradu. Jeho buldozérsky štýl už síce využíva Ján Kozák v minimálnej miere, ale stále je ho mať lepšie aspoň na lavičke, keďže nikdy pred zápasom nevieme, či náhodou súper na nás nevytiahne tak pevný betón, ktorý by sme museli v záverečných minútach rozrážať skutočne ťažkou technikou. Kozák si ho v mužstve podržal aj napriek tomu, že v Amkare Perm ho už tiež využívali iba maximálne tak, že ho posielali v prípade potreby na záverečné minúty. Preto jeho prestup do Ružomberka nevidím až tak tragicky, veď na Liptove bude aspoň pravidelne hrávať, čo mu nemôže uškodiť. Je to síce jasný znak dohrávania kariéry, pretože aj sám sa vyjadril, že tento klub si vybral hlavne kvôli rodine, ktorú z Prešova, kam bude dochádzať, nemá ďaleko, ale zas pomôže trochu aj marketingu našej ligy, za čo mu patrí vďaka.

Stanislav Šesták je trochu iný prípad, pretože ten sa rozhodol pri dohrávaní kariéry obohatiť maďarskú súťaž, aj keď zároveň treba povedať, že Ferencváros Budapešť má aspoň podobné ambície, aké majú špičkové slovenské kluby. No veľmi neverím tomu, že v Európskej ligy namúti vodu, keďže už v 1. predkole bude nenasadený, čiže do skupiny by sa dostal jedine cez štyroch ťažkých súperov. No na domácej scéne môže byť po dlhej dobe úspešný, k čomu ho predurčuje aj nový štadión. Lenže na Šestákovom poste sa konkurencia rozširuje aj v rámci našej ligy a jeho jedinou výhodou oproti mladým puškám sú po tomto prestupe len skúsenosti, čo zas nie je málo. Veď aj v tejto kvalifikácii ukázal, že vie ešte pomôcť.

Šesták sa už verejne vyjadril, že plánuje po Eure 2016 ukončiť reprezentačnú kariéru, pričom v prípade Jakubka, ktorý bude mať v tom čase 36 rokov, môžeme hovoriť asi o tom istom. Preto sa o ich motiváciu neobávam, veď každý sa chce rozlúčiť v čo najlepšom svetle. A hoci som v predchádzajúcich riadkoch ich zotrvanie v reprezentácii obhajoval, zároveň musím dodať, že iba v takom prípade, ak budú kvalitatívne minimálne vyrovnaní tým, čo sa tlačia (budú tlačiť) na ich miesta. Takto presne o rok budú prebiehať posledné zápasy v základných skupinách na Eure 2016, ak sa chceme tešiť z postupu aj po nich, musíme ísť do Francúzska s čo najsilenejším tímom, a to nám zabezpečí jedine nominácia 23 najlepších hráčov.