Výsledky prezidentských volieb na SZĽH sa nepáčia väčšine hokejových fanúšikov, preto v zúfalosti začínajú vymýšľať protestné akcie. Najväčšou je zrejme bojkotovanie Extraligy, no to je veľmi zlá forma protestu.

Komentár Filipa Chudého

Niekoľko mesiacov vedená priam politická kampaň Richarda Lintnera priniesla čiastočne svoje ovocie. Získal si ňou veľa ľudí na svoju stranu, lenže iba málo z nich bolo tých správnych, ktorých potreboval na svoje zvolenie. Ja som na rozdiel od stávkových kancelárií ani raz nezapochyboval, že opätovne vyhrá Igor Nemeček, pričom som si istý, že o tom nepochyboval ani samotný víťaz. Ale výsledok volieb ma aj tak trochu prekvapil, pretože som čakal, že Lintner dostane maximálne tretinu hlasov. Preto za ďalšie prekvapenie považujem povolebné reakcie porazených, ktorí okrem Petra Bondru pôsobili zlomene, akoby naozaj nepochybovali o svojom víťazstve. Tu sa ukázalo, že iba Bondra mal funkcionárske skúsenosti zo SZĽH, preto si vedel dopredu spočítať dve a dve. Zvyšok Lintnerovcov pocítil na vlastnej koži, že funkcionárske skúsenosti, ktorých nedostatok im bol najviac vyčítaní, naozaj na niečo sú.

Richard Lintner vsadil všetko na svoju najsilnejšiu stránku, ktorou je dar reči. Spolu so svojím nenapodobiteľným úsmevom si získal väčšinu hokejových fanúšikov na svoju stranu, no a tí sú zas teraz logicky sklamaní z výsledkov volieb. Aj preto sa už začali vymýšľať protestné akcie, ktoré by údajne mali pomôcť. Na facebooku sa už ľudia vo veľkom spájajú do skupiny, ktorou ohlásili bojkot hokejovej Extraligy až do odvolania, pričom to príde iba vtedy, ak Nemeček odstúpi.

Na jednej strane chápem takýto akt zúfalstva, ale keď sa nad tým človek zamyslí, maximálne sa tým hokeju môže iba uškodiť. Ak si teraz niekto myslí, že človek, ktorý vydržal na SZĽH 16 rokov, sa teraz zľakne „lajkov“ na sociálnej sieti, ten asi žije v digitálnom svete a nie v realite. Navyše si neviem predstaviť, že by bol ten rozdiel v návštevnosti jasne viditeľný, keďže prázdne tribúny sú už teraz. Počet divákov na štadiónoch klesá každým rokom, v tejto sezóne bol priemer aj s play-off chudobných 1825 ľudí na jeden zápas. Aj keby ubudli ďalšie desiatky, prázdne štadióny by zostali prázdnymi, jedinou zmenou by bolo to, že kluby by mali ešte menej peňazí. To by niektoré zrejme definitívne položilo, ale potom by už nebolo čo bojkotovať.

Bojkot nikdy nič nevyriešil, veď si stačí spomenúť na OH 1980 v Moskve a OH 1984 v Los Angeles, keď ním trpeli len športovci. Preto ak chce niekto protestovať, mal by si zvoliť lepšiu formu. Šanca bola pred volebným kongresom, lenže zišlo sa pred „širokým“ hotelom iba 14 ľudí, keby ich bolo aspoň toľko, koľko chodí priemerne na jeden extraligový zápas, šanca na zmenu by bola väčšia. Navyše si treba uvedomiť, že Extraligu neriadi SZĽH, ale Pro-Hokej, čiže aj bojkot je mierený na inú organizáciu. SZĽH riadi reprezentácie a mládežnícky hokej, preto ak ľudia chcú, aby zväz skutočne pocítil ich hnev, mali by stratiť záujem o reprezentáciu a prestať dávať deti na hokej, resp. ich všetky okamžite prehlásiť na iný šport. Toto by bola skutočná hrozba pre staronového prezidenta, len to by bola už aj hrozba pre celý slovenský hokej. Preto namiesto škodenia (staro)novému vedeniu SZĽH, by sa mu malo skôr pomáhať, ak teda nechcú ľudia nechať slovenský hokej padnúť na úplné dno.