Hokej, a šport celkovo, má spájať. Ten náš je rozdelený tak, ako asi nikdy. Ani za dôb odboja Petra Šťastného sa nebojovalo tak výrazne. Predsa len, Šťastný bol sám. Keď neuspel, ostal nešťastne osamoteným výkrikom na púšti. Znepriatelené tábory súčasnosti sú početné. A čoraz hlasnejšie.

Jedni sú predstavitelia staršej generácie. Tým stačí ich kúsoček piesočku, do ktorého môžu vopchať hlavu a tváriť sa, že sú pštros. Len, aby mohli potom ďalej ohrýzať ten zoschnutý krík s názvom slovenský hokej. Tí druhí sú ako mláďa, ktoré chce silou-mocou presvedčiť mamu, že na lov je pripravené, hoci zatiaľ lov videlo len z úkrytu.

Ich názorové strety sme mohli sledovať počas niekoľkých uplynulých týždňov. Až do voľby prezidenta SZĽH šlo len o výmeny myšlienok pri rozličnom videní sveta. Pri výmene myšlienok však neostalo.

Ak ste to doteraz nevedeli, tak teraz je to už jasné. Slovenský hokej je v otvorenom boji. Už nejde len o boj Lintner vs. Nemeček. Po tom, čo sa tisícky ľudí na sociálnych sieťach pripravujú na bojkot, je to aj boj fanúšik vs. extraliga. No a po novom je to aj boj hokejisti vs. funkcionári.

Nejde len tak o nejaký boj. Nie je to truc hokejistu, ktorému klub nevyplatil predošle tri výplaty. Je to otvorený boj tých, ktorí hokej tvoria. Boj najlepších slovenských hokejistov súčasnosti.

Ich manifest je varovným prstom. „Zhodou náhod“ sa zoznam signatárov výrazne ponáša na zoznam najlepších slovenských hokejistov súčasnosti. Ak povedia, že dávajú ruky preč od SZĽH, dávajú tak ruky preč aj od reprezentácie, sponzorských aktivít, jednoducho všetkého. A to nie je sranda. Bez týchto hráčov, ktorí sú možno len špičkou ľadovca a v skutočnosti zastupujú oveľa viac reprezentačných kandidátov ako len onú dvadsaťsedmičku, naše reprezentačné výsledky môžu padnúť ešte hlbšie ako sú teraz. Reprezentácia je základ všetkého. Bez nej nie sú sponzori, nie sú peniaze, nie sú inšpirované deti, nie je hokej.

Čítajte tiež:Je to tu! Slovenské hokejové hviezdy vyhlásili nedôveru SZĽH!

Jozef Golonka pred pár dňami vyhlásil, že ak niekto plánuje bojkotovať reprezentáciu napríklad na majstrovstvách sveta, nech ostane doma. Sčasti pravda. Avšak len vtedy, ak ide o vypočítavého jednotlivca, ktorému nejde o reprezentáciu, či hokej, ale o seba. Ak však hovoríme o kompletnej špičke slovenského hokeja, ktorá plánuje podobný krok, navyše preto, aby pomohla hokeju, už nám to byť jedno nemôže. Pán Golonka zrejme zabudol, že aj on sa neraz vzoprel vrchnosti a hlavne preto sa stal hrdinom fanúšikov. O niečo podobné sa teraz snažia súčasní reprezentanti. Ich vzdor by preto nemal ostať bez odozvy.

Súčasná situácia v hokeji je neakceptovateľná. Nemôžu byť vo vojne všetci so všetkými. Zároveň nemôže ostať všetko pri starom. Tí, ktorí sú za túto situáciu zodpovední, by mali zrátať svoj účet a pri odchode pozdraviť. Posledné, čo slovenský hokej potrebuje, je, aby s ním nechceli mať nič spoločné jeho najlepšie plody.

Netvrdím, že jedinou správnou cestou je teraz zvrhnúť „regulérne“ zvoleného Nemečka a automaticky zaňho dosadiť Lintnera. Tvrdím však, že zmeny sú životne dôležité.

Súčasné vedenie slovenského hokeja nie je po chuti fanúšikom, hráčom, mnohým sponzorom. Lintnerov spôsob vedenia kampane zas nie je po chuti staršej generácii funkcionárov. Asi by nebolo ani správne, aby sa obľúbený „Citrón“ dostal k prezidentskej stoličke „len“ na základe nátlaku.

Čítajte tiež: Nemeček reagoval na vyhlásenie nedôvery hráčov: Ukážeme, že sa mýlia!

Ideálny scénar pre slovenský hokej by nastal, ak by sme pre zmenu na Slovensku boli rozumní. Keby nechcený prezident odstúpil, Zväz by vyhlásil nové prezidentské voľby, pre ktoré by znepriatelené strany zvolili akceptovateľného kandidáta. Ten niekto (nazvime ho náhodne, napríklad Peter Bondra) by mal funkcionárske skúsenosti, nepolarizoval by slovenský hokej, bol vystupovaním diplomat a zároveň by bol nositeľom hokejových reforiem, ktoré priniesli „Lintnerovci“ a ktoré aj tak z väčšej časti vzal za svoje aj Nemeček. Pre zmenu regulérne voľby by mu zabezpečili prezidentský post a slovenskému hokeju konečne priestor na to, aby sa odrazil z absolútneho dna. Či až príliš snívam?