Ani pozícia hokejovej legendy vás neoprávňuje hovoriť čokoľvek. Niektorí na to zabúdajú.

Komentár Jakuba Mihálika

Dlhé roky s rezervou berieme výroky Jozefa Golonku. Azda sa aj občas usmejeme pri jeho typickom hurónskom smiechu. Po tisíci krát počúvame tú jednu historku, ako vtedy pred (takmer) päťdesiatimi rokmi porazil Sovietov a so zamrznutým úsmevom uznanlivo prikyvujeme. Dvetisíci raz sa tvárime, že nevieme, ako vznikla prezývka Žiletka, len, aby to mohol s radosťou prezradiť. Prehliadneme aj občasné chválenkárske reči. Veď je (a to pozor!) nesporná hokejová legenda. Niečo dosiahol. To mu už nikto neodškriepi.

Avšak, čo je veľa, to je veľa. Či už ide o hokejovú legendu, alebo nie. Každý má právo na názor. Či už podporuje Lintnera, alebo Nemečka. Každý má právo na odpoveď, keď sa ho pýtajú.  Občas by však bolo lepšie, keby sa každý vyjadroval len k tomu, o čom má páru. Občas by bolo lepšie mlčať.

Označiť niekoho, kto venuje vlastný čas, energiu a aj finančné prostriedky do záchrany slovenského hokeja, za oportunistu, je prisilná káva. Nie sú to súčasní reprezentanti, kto nevynechá ani jeden banket, (neraz) organizovaný zo zväzových peňazí. Práve tí, ktorých, pán Golonka, osočujete, sa snažia o to, aby sa na Slovensku hokej rozvíjal aj vtedy, keď nestoja na ľade. Nepamätám si žiadnu vašu iniciatívu, ktorá by sa podobala charitatívnej aktivite Mariána Hossu, či Michala Handzuša. Práve tí, ktorých obviňujete, že chcú zo Zväzu brať, majú za sebou takú podporu, že peniaze by mohli do hokeja tiecť rýchlejšie ako víno do niektorých hrdiel.

Haniť niekoho za to, že dlhé roky pôsobí v zahraničí, môže byť takisto poriadnym pokrytectvom. Najmä, ak to vychádza z úst niekoho, kto si takisto dlhé roky zarábal na chlebík v Nemecku. Viem, nestihlo sa zarobiť tak, ako v Amerike, ale netreba nechať zvíťaziť závisť nad zdravým rozumom. 

„Nechcel som, aby som niekoho ovplyvnil svojim názorom,“ povedal pán Golonka ako vysvetlenie, prečo sa nezúčastnil voľby prezidenta. Nechcem sa nikoho dotknúť, ale, pán Golonka, váš názor už zrejme nikoho neovplyvní. Vyjadrenia od zvolenia Igora Nemečka na post staronového prezidenta SZĽH sú dôkazom toho, že ste od hokejovej reality súčasnosti Široko-ďaleko.

Za svojich hráčskych čias ste boli ostrý ako žiletka. Keď však vekom ostrie otupí, treba prenechať miesto mladším. Tým, ktorí majú s hokejom reálny kontakt, nie len v spomienkach. Tým, ktorí konajú, nie len mudrujú na spoločenských akciách.