V minulých hodinách sa udial zatiaľ najzaujímavejší prestup tohto leta. Real Madrid uvoľnil svoju klubovú legendu, keď brankára Ikera Casillasa predal do Porta. Bolo to správne rozhodnutie kráľovského klubu, hoci malo prísť už oveľa skôr.

Komentár Filipa Chudého

Pred piatimi rokmi sa stal Iker Casillas definitívne futbalovou legendou, možno najväčšou, aká kedy nosila rukavice na rukách. Nikdy síce nezískal Zlatú loptu ako Lev Jašin, či sa mu nepripisovala zásluha na tom, že zmenil brankárske remeslo, ako sa to najnovšie deje v súvislosti s Manuelom Neuerom, ale aj tak sa zapísal do dejín futbalu, pretože vyhral všetko veľké. A pri takmer všetkých týchto tímových úspechoch patril navyše k hlavným strojcom víťazstiev. Svoj vrchol dosiahol na MS 2010, po ktorých mu už nikto v Španielsku nehovorí inak, ako svätý Iker. Na vysokej úrovni sa držal ešte dve sezóny, ale odvtedy akoby uťalo.

V sezóne 2012/13 začal jeho pád na zem. Bol síce stále vďaka minulosti oslavovaný, ale jeho výkony mali klesajúcu tendenciu. Dva dni pred Vianocami 2012 ho Mourinho prvýkrát posadil cielene na lavičku, čím „ocenil“ jeho výkonnosť. Portugalskému mágovi zahralo do karát aj to, že následne sa Casillas zranil, preto v januári angažoval bývalého hráča Realu Diega Lopeza. Ten sa svojej šance chytil a do brány už Casillasa nepustil. Lenže aj kvôli tomu prišiel Mourinho o miesto, keďže Casillas má nielen v Reale, ale vlastne v celom španielskom futbale také postavenie, že si môže dovoliť odvolať svojho trénera.

No aj tak mu to nepomohlo, pretože ani Carlo Ancelotti nie je slepý a logicky uprednostnil brankára s lepšou formou. Casillas dostal ako bolestné aspoň minúty v Lige majstrov, v ktorej síce pomohol k „la decime,“ ale dovolím si povedať, že tentoraz k trofeji jeho zákroky veľmi nepomohli, viď finále. A keďže mu na miesto v bráne nestačil ani odchod trénera, prišiel na rad vynútený odchod hlavného konkurenta. Real Madrid minulé leto predal svoju dovtedajšiu jednotku Diega Lopeza do AC Miláno a Casillas sa vrátil do brány, no to bola obrovská chyba, podobná tej, že v španielskej reprezentácii je stále jednotkou, aj keď my sa nesťažujeme...

Ak sa dve z najväčších trénerských osobností súčasnosti zhodnú pri nasadzovaní brankárov na tom, že Casillas už nemá požadovanú kvalitu byť jednotkou Realu Madrid, potom to nie je iba truc jedného z nich, ale reálne zhodnotenie výkonnosti. Casillas je bez pochýb veľkou legendou, raz mu zrejme pred štadiónom Santiaga Bernabeua postavia aj sochu, no tiež je pravdou, že Real Madrid potrebuje v bráne väčšiu oporu, a to takú, akou už Casillas zrejme nebude. Jeho výpadok formy nemá krátkodobý charakter, trvá už viac ako tri sezóny, čo nemohlo uniknúť nikomu.

Osobne mám Casillasa rád, fandil som mu ešte predtým, keď ako čerstvo 19-ročný vyhral Ligu majstrov. Bol dôkazom toho, že brankár nepotrebuje dva metre, ale iba kvality. Lenže tiež treba vidieť, že už minimálne dva roky v Reale Madrid nadsluhuje, preto je jeho odchod logický, hoci mal prísť za iných okolností, napr. s ušatou trofejou v rukách. Casillas už dokázal vo futbale prakticky všetko, preto možno aj jemu pomôže zmena prostredia, aby našiel novú motiváciu. Budem mu držať palce, aby sa s kariérou rozlúčil dôstojne, čiže tak, ako sa na brankára takého rangu patrí. Porto je na to dobrá adresa.