Alkohol a cigarety počas závodu, spotreba až 40 000 fliaš s vodou, či 790 pneumatík za tri týždne. Aj takáto je Tour de France. História i súčasnosť najslávnejších cyklistických pretekov sveta ponúka množstvo zaujímavosti pri ktorých zbystrí pozornosť každý milovník cyklistickej „Starej dámy“.

Tretie najväčšie a najsledovanejšie športové podujatie na svete

Vyše 12 miliónov doslova fanatických divákov každoročne pri sledovaní cyklistické pelotónu Tour de France lemuje francúzske cesty a ďalšie 2 miliardy ho so zatajeným dychom sleduje prostredníctvom televíznych obrazoviek. TdF si tak aj vďaka týmto neuveriteľným číslam hneď po LOH a MS vo futbale, stabilne drží status tretieho najväčšieho a najsledovanejšieho športového podujatia na svete. TdF je v samom Francúzsku športovou atrakciou číslo jeden. Je jeho pýchou, oslavou cyklistiky. Pred štartom pretekárov prejde traťou každej etapy najprv tzv. „karavána Tour de France“, ktorá pozostáva asi z 250 vozidiel tímov, reklamných sponzorov či tanečníkov s hudbou.

TV vysielanie

Trojtýždňové boje novodobých gladiátorov v sedle bicykla, tak to je živá pôda pre dokonalé zárobky i veľkých športových televízii. Hlavné televízne vysielacie práva na toto športové podujatie vlastnia francúzske televízne stanice France 2, 3 a o letnú porciu poriadnej cyklistiky nie sú už tradične ukrátení ani diváci Eurosportu, či BBC. Oficiálne toto letné cyklistické predstavenie odvysiela cez 121 televíznych staníc po celom svete v počte okolo 4 700 hodín televízneho prenosu.

Najlepší z najlepších

Najviac celkových prvenstiev na TdF drží legendárny Belgičan Eddy Merckx (1969, 1970,1971,1972,1974), ktorý je dodnes považovaný za jedného z najlepších cyklistov v histórii tohto športu. Na stále popredných priečkach si tento belgický „kanibal“ ako ho zvyknú nazývať, stráži i celkovo 34 etapových víťazstiev.

Krajina s najväčším počtom víťazov

Čo sa týka národnosti, najviac pretekov vyhrali Francúzi (36 pretekov), nasledovaní Belgičanmi (18), Talianmi (10), jazdci Španielska (8), Luxemburska (4), Švajčiarska, USA a Holandska (2) a Írska, Dánska, Nemecka a Austrálie (1).

Najlepší vo víťaznom etapovom úniku

Francúzska legenda Albert Bourlon – cyklista, ktorý sa preslávil tým, že 11. júla 1947 zvíťazil na Tour de France v etape z Carcassonne do Luchonu po 253 km trvajúcom úniku. Nikto predtým ani potom nestrávil vo víťaznom úniku na Tour viac kilometrov ako práve spomínaný Francúz.

Jazdilo sa aj v noci

Historicky najdlhšou TdF sa s celkovým počtom 5 745 kilometrov stal závod v roku 1926, ktorý trval od 20. júna do 18. júla. Chlieb sa ako obvykle začal lámať na vtedajších štyroch horských priesmykoch (Aubisque, Tourmalet, Aspin, Peyresourde) Na štart pretekov sa v Bayonne postavilo vtedy 76 cyklistov. Na tých organizátori čakali neskoro v cieli dlhé hodiny. Desiaty z nich prišiel do cieľového mesta Luchonu až hodinu po víťazovi o polnoci. 24 hodín po štarte, bolo v cieli stále iba 46 z nich. Preteky dokončilo v neskorých nočných hodinách ďalších osem cyklistov, zvyšných 22 pretekárov ešte dlhé hodiny hľadal tzv. „zberný“ autobus. Menšie čísla má pritom už len rok 1919, kedy preteky dokončilo len 11 cyklistov.

„Zubatá kosila“ aj na bicykli

Hoci sa to nezdá, cyklistika patrí medzi najnebezpečnejšie športy vôbec. Jazdci sa rútia dolu kopcom niekoľko kilometrovou rýchlosťou, pozor si musia dávať i na nestrážený dav divákov, či nebezpečenstvo kontaktu so sprievodnými vozidlami. Počas dlhoročnej histórie Tour de France na nej došlo už k viacerým i smrteľným tragédiám. V roku 1995 sa francúzske cesty stali osudnými Talianovi Fabiovi Casartellimu, keď v zjazde narazil hlavou do obrubníka. Šesťdesiat rokov pred Casartellim sa zjazd z Col de Galiber stal rovnako osudným Španielovi Franciscovi Cepedovi. Úplne prvé úmrtie na Tour de France však možno zaradiť do kategórie mimoriadne bizarných, pretože sa neodohralo počas etapy na trati, ale v mori. Adolpha Heliera počas voľného dňa v mori popŕhlila medúza a na jeho následky zomrel. Na čiernom zozname TdF sa ocitli žiaľ aj tí pretekári, ktorých o život nepripravili nebezpečné francúzske cesty, ale najväčší neduh slávnych pretekov – doping.

Jedzte, pite, bicyklujte!

Šesť až osem tisíc kalórii denne. Aj takýto je číselný údaj počtu kalórii, ktoré spáli cyklista počas jednej etapy Tour de France. (pozn. red. počas trvania celej TdF je to v priemere 123 900 kalórii) To čo počas jedného etapového dňa zhodí jazdec na bicykli musí razom nabrať späť. Preto tímoví lekári odporúčajú stravu s obsahom až 6 000 kalórií denne! A ako je to s pitným režimom? Ten je v prípade cyklistov na Tour doslova nutnosťou. Počas celého cyklistického závodu dokážu cyklisti spotrebovať až neuveriteľných 40 000 fliaš s vodou! Pri tekutinách, tentoraz však iného druhu ešte chvíľu zostaneme. Až do roku 1960 bolo samozrejmosťou, že cyklisti na doslova otupenie bolesti počas závodu konzumovali aj alkohol. Táto netradičná forma dopingu však nemala dlhé trvanie a čoskoro bolo jeho používanie oficiálne zakázané. V histórii TdF však nezostalo len pri alkohole. Na lepšie otvorenie pľúc pred náročnými stúpaniami cyklisti úplne bežne počas jazdy fajčili jednu cigaretu za druhou.

790 pneumatík počas 3 týždňov

Počas Tour sa dokonale zapotia nielen samotní cyklisti na trati, ale aj ich tímoví mechanici. Opraviť, vymeniť, utesniť a to všetko (pozn. red. dokonca za jazdy) v rekordne krátkom čase. Starostlivosť o bicykle jazdcov počas samotných pretekov pritom nie je najjednoduchšou záležitosťou. O zaujímavé číselné ukazovatele preto nie je núdza ani pri ich práci Verte či nie, cyklistický pelotón počas celých troch týždňov spotrebuje až neuveriteľných 790 pneumatík o ktoré sa dôkladne stará práve spomínaná mechanická časť cyklistického tímu. V prvopočiatkoch vzniku TdF však jazdci mohli o tímových mechanikoch len snívať. Všetky práce spojené s údržbou a opravou bicykla si totiž museli urobiť sami.

Drina za „drobné“!

Účasť na najprestížnejších cyklistických pretekoch sveta Tour de France cyklistom ešte ani zďaleka nezaručuje tučný balík peňazí a milionárov z nich určite neurobí. Ak totiž cyklista zvládne trojtýždňový boj na bicykli a šťastne dôjde až do Paríža, môže sa stať, že zarobí len 400 eur! Peňažné odmeny na Tour sú síce určené pre jednotlivcov o tie sa však delia s celým tímom vrátane mechanikov a to presne desiatimi dielmi. Oveľa lákavejšou a finančne motivujúcejšou záležitosťou sú pre nich preto individuálne ocenenia. V reči čísel teda v spojitosti s Tour de France 2015 hovoríme o nasledujúcich sumách. Organizátori počas pretekov prerozdelia viac ako 2 milióny eur. 225 000 eur – odmena za etapové víťazstvo, 450-tisíc eur– odmena pre celkového víťaza, pričom za každý deň kedy mal na sebe oblečené žlté tričko dostane 350-tisíc eur, 25-tisíc eur - odmena pre víťaza šprintérskej a vrchárskej súťaže, 20-tisíc eur – odmena pre najlepšieho jazdca do 25 rokov, 50-tisíc eur – odmena pre najlepší tím, 400 eur – odmena pre každého, kto skončí celkovo na horšie ako 90. mieste.

14-dňová regenerácia

Tour de France alebo „La Grande Boucle“ tzv. „veľká slučka“, ako ju zvyknú Francúzi nazývať, počas troch týždňov dokonale preverí zdatnosť a výdrž u každého jedného pretekára. Dôkladná regenerácia síl a oddych medzi jednotlivými etapami je preto nanajvýš dôležitý. V aktuálnom i predošlých ročníkoch tzv. „rest day“, deň voľna, preto organizátori pretekov zvolili najmä pred náročnými horskými etapami. V histórii TdF si jazdci po etapách, kedy sa jazdilo aj v noci, mohli dopriať dlhú, až 14-dňovú pauzu.

Nočný dopingový budíček

„Dobrý večer, pán Contador, prepáčte, že vás budím takto neskoro, ale mohli by ste mi prosím vás odovzdať vzorku moču?“ Zdá sa vám to pritiahnuté za vlasy? Kdeže! Medzinárodná cyklistická únia (UCI) vyhlásila v boji proti dopingu najnovšiu zbraň nočných kontrol. Až doteraz totiž platil príkaz denných kontrol cyklistov, ktoré sa mali vykonávať počas dňa, okrem doby medzi jedenástou večer a šiestou hodinou rannou. To sa ale nepáčilo lekárom, ktorí týmto varovali, že ľudské telo je schopné počas tejto doby absorbovať mikrodávky EPO a zakázanú látku potom jednoducho dopingová skúška v tomto čase neodhalí. UCI bojuje s dopingom v cyklistike už dlhé roky. V poslednej dobe s ním slávi striedavé úspechy.

Pot o 40 páchnutiach WC

Neuveriteľné, ale je to tak. Zaujímavým číselným ukazovateľom je aj fakt, že cyklisti počas celého trojtýždňového závodu s dĺžkou cez 3 000 km zo seba vyprodukujú pot s ktorým by ste dokázali spláchnuť WC zhruba 40 krát. V spojitosti so spomínaným WC a jeho používaním, majú jazdci na TdF nepísanú dohodu, podľa ktorej sa počas rýchlych prestávok na močenie udržujú rozostupy a jazdci sa nesnažia získať jeden na druhého nejaké cenné sekundy.

Najťažší cyklista na trati

O ďalší kuriózny zápis do historických kroník pretekov sa postaral švédsky jazdec Magnus Bäckstedt, ktorý je doteraz považovaný za cyklistu s najvyššou váhou, ktorý kedy na Tour de France jazdil. Bäckstedt vážil až 97 kg.

486 000 otáčok za 3 týždne

Priemerný počet otáčok pedálov cyklistu za 3 týždne je 486 000 (pozn. red. 90 otáčok za min.)

Bezpečnosť nadovšetko

Počas cyklistických pretekov TdF je vo Francúzsku prioritou číslo jedna v prvom rade bezpečnosť a to tak jazdcov na trati, či množstva fanúšikov okolo nej. O pokojný priebeh pretekov sa preto počas troch týždňov stará vyše 20 000 miestnych policajtov a zložiek bezpečnostných síl.

1 200 hotelov

Pre tímy, personál, novinárov je vo Francúzsku každoročne rezervovaných viac ako 1 200 hotelov.

Farba dresov vďaka čokoládovej tyčinke a francúzskym novinám

Dres lídra vrchárskej súťaže je biely s červenými bodkami preto, pretože pôvodným sponzorom tohto dresu bola spoločnosť Chocolate Poulain, ktorá predávala čokoládové tyčinky v rovnakom obale. Žltá farba dresu pre lídra celkového poradia TdF vznikla za účelom propagácie francúzskych novín L´Auto-Velo, ktorých stránky boli práve žltej farby.

„Ručné prehadzovačky“

V prvých ročníkoch Tour boli prevodové stupne zakázané. Preto cyklisti jazdili buď na jednom prevode alebo si prevod mohli zmeniť tak, že zosadli z bicykla a reťaz na ňom jednoducho prehodili ručne na iný prevod na zadnom kolese.

Kúpanie v mori

Dnes by si pretekári na Tour de France niečo podobné určite nemohli dovoliť, no kôli extrémne vysokým horúčavám počas závodu v roku 1950 si niekoľko z nich urobilo pauzu na osvieženie s príjemným kúpaním v neďalekom mori.

Zanietený fanúšik, alebo maskot Tour de France?

Tour de France má samozrejme aj svojich fanatických fanúšikov. Z nich možno určite vybrať Dietera „Didi“ Senfta, ktorý sa oblieka do červeno-čierneho kostýmu čerta a vidlami povzbudzuje a poháňa jazdcov do najhorších kopcov. Senft je čertom Tour od roku 1993 a preteky vynechal len v roku 2012 kvôli zdravotným problémom.

zdroje: active.com, realbuzz.com, mpora.com