Vo včerajších zápasoch Európskej ligy sme sa dočkali toho, čo sme chceli. Všetci traja naši pohároví zástupcovia vyhrali svoje zápasy a vytvorili si dobré pozície do odvety. Nebolo to síce zadarmo, ale všetci v náročných skúškach obstáli.

Komentár Filipa Chudého

Ak som po prvých dvoch hracích dňoch Európskej ligy spomínal určitú nespokojnosť, ktorú predstavovali trnavské remízy, teraz môžem hovoriť o spokojnosti, hoci možno výkony našich klubov neboli v priemere až tak dobré. V pohárovej Európe ide predovšetkým o výsledky, pričom nám proti slabším súperom musí ísť len o víťazstvá, aby sme si nazbierali body do koeficientu, ktorý sme mali ešte pred pár rokmi výrazne lepší. Keby nám niekto včera ponúkol, že všetci naši zástupcovia vyhrajú o gól, brali by sme to všetkými desiatimi, preto buďme radi, že sa to stalo realitou.

Dnes nám už nikto nedá v pohárovej Európe nič zadarmo, čo ukázali aj súperi našich klubov. Žilina tentoraz nastúpila proti kvalitnejšiemu súperovi, ale ku cti jej slúži, že na horúcej moldavskej pôde dosiahla výsledok, ktorý ju dostal pred odvetou do výhodnej pozície. Tréner Adrián Guľa síce často hovorí o tímovosti, ktorá je bez pochýb potrebná, ale aj on musí byť šťastný, že má aktuálne v kádri silnú individualitu. Matej Jelič má momentálne takú fazónu, že mu tam padne skoro všetko, len škoda, že jeho nožničky išli tesne vedľa, pretože taký gól by obletel Európu v rubrike frajerov. No aj tak je o čom hovoriť, pretože Jelič dal už šesť gólov a zaslúžene vedie tabuľku strelcov európskej súťaže číslo dva. Pre Žilinu je cenné aj to, že dokázala ustáť záverečný tlak Dacie Kišiňov, aj keď občas mala namále.

To Trnava čelila iným problémom. Odišiel jej Vlasko za smiešnu sumu, zranil sa Cleber a predovšetkým v klube to vrie, keď fanúšikovia žiadajú odstúpenie trénera Jarábka. Do toho prišiel Linfield, síce odhodlaný súper, ale aj tak sa čakala jedine výhra. Tú Trnavčania dosiahli, keď bonusom im môže byť to, že udržali výsledok, hoci hrali v druhom polčase bez vylúčeného Nikoliča. Výhra 2:1 síce nie je z hľadiska pohárovej matematiky úplne ideálna, ale ako som napísal už pred zápasom, dve výhry proti tomuto súperovi sú povinnosť, pričom môžu byť aj o gól. A viac ako inkasovaný gól mrzí určite to, že trnavskí fanúšikovia cez polčasovú prestávku zrejme obrali klubovú pokladnicu o niekoľko desiatok tisíc eur, keďže UEFA netrestá v stovkách.

S desiatimi hráčmi dohrával aj Slovan, pričom to bolo viac ako hodinu hry. Gorositov skrat mohol Slovan vyjsť draho, ale svoju víťaznú povinnosť nakoniec zvládol. Zápas ukázal, že Slovan na sebe bude musieť naďalej pracovať, ale možno je aj dobre, že utŕžil takúto viac-menej bezbolestnú facku. Tréneri videli, kde má mužstvo nedostatky, hráči sa aspoň vrátia na zem po skvele zvládnutom 1. predkole, no zároveň sa utvrdili v tom, že dokážu vyhrať aj zápas, v ktorom hrá všetko proti nim. Takéto víťazstvá sú pre tvorbu tímu často dôležitejšie, ako napríklad poltuctové výhry.

Dovolím si povedať, že Žilina a Slovan už urobili ten najdôležitejší krok do 3. predkola a v odvetách budú mať dokonca o niečo ľahšiu prácu, no zároveň zdôrazňujem, treba ísť po víťazstvách, každý bod sa počíta. Proti Trnave síce hrá doma inkasovaný gól, ale Spartak má výrazne lepšie mužstvo ako Linfield, takže pohárové prekvapenie na slovenský účet nečakám.

Dnes našim klubom želám šťastie pri žrebe, nech atraktívni súperi prídu radšej až v skupinovej fáze, teraz to chce predovšetkým priechodných, čiže takých, proti akým naši zástupcovia doteraz aj hrali.