Tvrdohlavý, sebavedomý, neoblomný a priam nedotknuteľný. Takto sa na zelených trávnikoch prezentuje Zlatan Ibrahimovič. Jedna z osobností bez ktorej by futbal nebol futbalom.

Nie je prekvapením, že renomovaný magazín The Guardian ho v roku 2012 označil za piateho najlepšieho futbalistu planéty. Veď mladý chlapec preukazoval obrovský talent už od útleho veku.  Zlatan sa narodil 3. októbra 1981 otcovi Šefikovi a mame Jurke. Jeho otec bol moslim a pochádzal z Bosny a Hercegoviny, zatiaľ čo jeho mama – kresťanka, sa narodila v chorvátskom Zadare.

Prvým tímom Ibrahimoviča bol klub FBK Balkán. Zamieril doňho keď mal 6 rokov, po tom ako mu rodičia kúpili prvé kopačky. Ako desaťročný sa presťahoval so rodičmi do Švédska, kde si našiel prvý profesionálny klub – Malmö FF. 195 centimetrov vysoký hrotový útočník naháňal rovesníkom na trávniku strach a patril medzi najlepších hráčov ligy. Ešte pred odchodom do Švédska sa postaral o husársky kúsok, keď jeho tím FBK Balkán prehrával po prvom dejstve 5:0, no v druhom polčase vybehol na trávnik Zlatan, strelil 8 gólov a otočil skóre v prospech svojho mužstva.

Zlatanov talent si začali všímať kluby z rôznych častí Európy a Ibrahimovič napokon opustil Škandináviu, aby sa stal posilou Ajaxu Amsterdam. Holandské mužstvo ho získalo za odstupné vo výške 7,80 miliónov eur.

Mladý hráč si mohol vybrať medzi národnými tímami Juhoslávie, Bosny a Hercegoviny a Švédska. Jeho voľba ale bola jasná. Vybral si krajinu, v ktorej sa narodil. Debut v drese Švédska prišiel už v dvadsiatich rokoch, keď 31. januára 2001 nastúpil do zápasu s Faerskými ostrovmi. V súťažnom stretnutí sa prvýkrát objavil v októbrovom súboji proti Azerbajdžanu, keď sa na ihrisko dostal po bezgólovom polčase. V druhej 45-minútovke skóroval a doviedol Švédsko k presvedčivému víťazstvu v pomere 3:0.

V úvode holandského pôsobenia sa Zlatan Ibrahimovič v tíme príliš nepresadzoval. V tej dobe sa o jeho zisk pokúšal anglický Southampton, na čo si v roku 2013 pri rozhovore pre BBC samotný hráč zaspomínal: „Chceli ma z Ajaxu potom, čo som mal ťažký prvý rok. Môj manažér povedal: "Ideš do Southamptonu." Povedal som: "Je to jediná možnosť, ktorú mám?" Mal som veľké ego. V tej dobe som si myslel, že Ajax je vrchol. Musel som ísť niekam ešte hore. V mojej mysli, cítil som, že ísť z Ajaxu do Southamptonu, so všetkou úctou k Southamptonu, by bol krok dole. Mal som trpezlivosť a pokračoval som v tvrdom tréningu. Druhý rok bol lepší, tretí ročník bol ešte lepší, a potom prišiel Juventus.“

Situácia sa dramaticky zmenila, ke´d začal Ajax trénovať Ronald Koeman. Švédsky obor si našiel miesto v jeho zostave a Zlatanove výkony boli pre Amsterdam mimoriadne dôležité. Ibrahimovič pomohol Ajaxu k dvom triumfom v holandskej lige v sezónach 2001/2002 a 2003/2004, v ročníku 2001/2002 sa radoval zo zisku KNVB Cupu a rok 2002 mu taktiež priniesol zisk Johan Cruijff Shield. Počas troch sezón v Holandsku odohral za Ajax dokopy 74 zápasov, v ktorých napol sieť hneď 35-krát.

V roku 2004 prišiel do Juventusu Turín Fabio Capello, ktorý priviedol do tímu v závere augusta aj vysokého švédskeho útočníka za rovných šestnásť miliónov eur. Ibrahimovič to v začiatkoch nemal pri konkurencii Alessandra Del Piera a Davida Trezegueta ľahké. V tíme „Starej dámy“ sa napokon úsídlil len na dva roky, v ktorých dopomohol Juventusu 23 presnými zásahmi k dvom titulom v Serii A. Po tom prepukol korupčný škandál v talianskej lige a Juventus mal zostúpiť do druhej ligy, Ibrahimovič potvrdil svojský charakter a kontroverznosť, keď prestal chodiť na tréningy a nový lodivod Didier Deschamps si ho v tíme ponechať nechcel.

10. augusta 2006 sa švédsky útočník presťahoval do Interu Miláno za 24,38 miliónov eur.  V meste módy sa okamžite zaradil medzi najväčšie hviezdy tímu. V kabíne „nerazzurri“ strávil tri roky a mužstvu vystrieľal tri ligové tituly a dva triumfy v talianskom Superpohári. V Serii A odohral ako hráč Interu 88 zápasov, v ktorých strelil skvelých 57 gólov a jeho výkony zaujali španielsku Barcelonu, ktorá ho za odstupné 48,65 miliónov libier priviedla na Camp Nou.

V roku 2007 si svetoznámy futbalista zaspomínal na futbalové začiatky a zrekonštruoval futbalový trávnik v Rosengarde, kde sa ako malý chlapec dennodenne preháňal s loptou pri nohách. V spolupráci s firmou Nike sa postaral o skultúrnenie prostredia a pri vstupe na hernú plochu tam možno doteraz nájsť nápis: „Tu je moje srdce. Tu je môj príbeh. Tu je moja hra. Vezmi si to ďalej. Zlatan.“

Napriek tomu, že sa mu v španielskom veľkoklube darilo, keď v sezóne 2009/2010 odohral v drese Barcelony 29 stretnutí s bilanciou 16 gólov, ktoré dopomohli Kataláncom k ligovému titulu, pre nezhody s trénerom Guardiolom Barcelonu už po roku opustil. Získalo ho AC Miláno, najprv na hosťovanie za 4,2 milióna eur, neskôr už formou trvalého prestupu.

V dobre známom Taliansku nesklamal, keď štrnástimi gólmi dopomohol Rossonerri k talianskemu titulu a po ročnom hosťovaní sa AC rozhodlo zabezpečiť Ibrahimovičové služby natrvalo. Barcelona zaňho dostala ďalších 24 miliónov eur. K prestupu do AC však nemuselo dôjsť. Záujem o jeho služby prejavil aj Manchester City, čo s odstupom času švédsky reprezentant okomentoval takto: „City by sa určite mohlo stať veľkým klubom v priebehu niekoľkých rokov. Ale ja som mal mať čoskoro 29, nemal som čas na dlhodobé plány a peniaze nikdy neboli veľká vec. Chcel som ísť do klubu, ktorý by mohol byť dobrý hneď teraz a nebolo iného klubu s takou históriou, ako je AC Miláno.“

Švédsky útočník v ďalšej sezóne Serie A zažiaril ešte viac, keď v 32 zápasoch Serie A skóroval až 28-krát. Na titul to ale nestačilo a 18. júla 2012 sa pre Ibrahimoviča začala nová etapa futbalového života.

Za prestupovú čiastku 14,70 miliónov libier sa stal novou posilou a hlavnou tvárou francúzskeho mužstva Paríž Saint-Germain, kde pôsobí doteraz. V metropole Francúzska sa udomácnil a napriek viacerým prestupovým špekuláciám naďalej pôsobí v krajine galského kohúta. V drese PSG strelil už vyše 100 gólov, trikrát opanoval francúzsku ligu, dvakrát sa radoval z víťazstva vo domácom superpohári i v nemenej obľúbenom francúzskom pohári.  

Kanonierske schopnosti Zlatana sú dobre známe takmer vo všetkých popredných ligách v Európe. Dvakrát opanoval streleckú tabuľku v Taliansku, dvakrát vo Francúzsku, kde ho v rokoch 2013 a 2014 vyhlásili za najlepšieho hráča Ligue 1. V roku 2012 sa stal víťazom Golden Foot. Zároveň ako jediný hráč strelil vo kariére gól v Lige majstrov v drese šiestich rôznych klubov.  

Pri jeho hre si nemožno nevšimnúť fantastické ovládanie lopty vo vzduchu, čo pramení z jeho majstrovstva v taekwonde – je držiteľom čierneho opasku. O výnimočnosti tohto hráča svedčí aj fakt, že sa v roku 2012 dostal do oficiálneho slovníka, kedy bolo zavedené slovo „Zlatanera,“ možno voľne preložiť ako dominanciu. Svojský futbalista si vždy kráčal za svojimi snami. V šestnástich rokoch mal napísať slohovú prácu na tému, čo bude robiť o päť rokov. Jeho učiteľ k jeho práci poznamenal: „Písal, že bude profesionálny futbalista v Taliansku, zarobí veľké peniaze, bude mať vlastnú vilu pri mori a bude bohatý ako troll."

Vo  francúzskom podniku po ňom pomenovali hamburger, v svetoznámom parížskom múzeu má vlastnú voskovú figurínu, kluby za jeho prestupy dovedna zaplatili viac ako 170 miliónov eur, s manželkou Helenou Seger má dvoch synov Maximiliana a Vincenta, je jedným z najpopulárnejších futbalistov na svete a nik nepochybuje o tom, že ešte niekoľko rokov bude celý futbalový svet baviť nielen hrou, ale taktiež častými kontroverziami, ktoré pravidelne zapĺňajú futbalové bulvárne plátky. Presne taký je Zlatan, ktorý taktiež vlastní knihu so svojou autobiografiou, ktorú napísal v spolupráci s Ruthom Urbom a Davidom Lagercrantzom. Knižný titul sa predáva pod názvom „I am Zlatan Ibrahimovic“ – teda Ja som Zlatan Ibrahimovič.