Do našej ligy prichádzal Seydouba Soumah s tým, že sa stane jej Messim, čo naplnil iba čiastočne. Mal síce najlepšiu techniku zo všetkých ligových hráčov, ale zradili ho iné veci. Slovan sa rozhodol správne, že ho poslal preč.

Komentár Filipa Chudého

Pred tri a pol rokom sa funkcionári Nitry pýtali Jozefa Vukušiča, v tom čase pôsobiaceho v JAR, kto je to Seydouba Soumah a či ho majú angažovať. Odpoveď bola jednoznačná, aby neváhali, pretože vraj bude Messim našej ligy. A nízky Guinejčan od prvých okamihov dokazoval, že technicky je naozaj výnimočný. Osobne som mal možnosť vidieť jeho kúsky pomerne z blízka, pričom som si všimol, že kľučky robí pomocou pätičiek, čím si nielenže skvele kryl loptu, ale bol aj veľmi ťažko čitateľný. No túto svoju prednosť chcel využívať až príliš často, čo bolo kontraproduktívne.

Občas to totiž vyzeralo, že Soumah chcel vyhrávať zápasy tým, že obíde čo najviac protihráčov, akoby si neuvedomoval, že tie sa vyhrávajú počtom strelených gólov. Ak by vedel v správnom momente prihrať či vystreliť, mal by na svojom konte niekoľkonásobne lepšie štatistiky, hoci tie mal slušné aj tak. Ligoví konkurenti si jeho technickú výnimočnosť uvedomovali a začali sa naňho osobitne pripravovať. Niektorí to robili športovo, keď ho minimálne zdvojovali, ďalší zas nešportovo, keď sa ho snažili vyprovokovať, čo sa podarilo Trnavčanom v známej afére z jesene 2012. Už vtedy sa ukázalo, že Soumah nie je veľmi psychicky odolný, hoci tiež treba povedať, že v tom „slávnom“ zápase bol skúšaný na maximálnej únosnej hranici, ak nie až za ňou.

Ani následný šesťmesačný trest neodradil viacerých záujemcov o jeho služby, pričom bitku oňho vyhral Slovan, ktorý zaňho zaplatil 150 000 eur, čo je naozaj nízka suma, no tú ovplyvnil v tom čase plynúci trest. Belasým síce hneď pomohol k zisku double, ale určite sa nestal takou oporou, v akú všetci v klube dúfali. Hoci Soumah individuálne na trávniku vynikal, nevedel sa podriadiť potrebám kolektívu. Keď k tomu pridáme fakt, že zrazu mu začalo chodiť na účet toľko peňazí, že ich nestačil na gauč rozkladať, bolo jasné, že svoj obrovský talent veľmi nezveľaďuje. Výnimkou bola snáď iba reprezentácia, ktorej výrazne pomohol k postupu na africký šampionát. Aj vďaka tomu ho sledovali kluby z popredných líg, ale niet sa čo diviť, že ho neangažovali, keďže nemá hlavu na to, aby sa do nich dostal.

Konkrétna ponuka prišla naňho až teraz z Kuvajtu a Slovan ju s radosťou prijal, hoci sa jedná len o ročné hosťovanie s opciou na prestup. Presná suma síce zverejnená nebola, ale môžeme si byť istí, že spokojné budú všetky strany. Šejkovia budú mať loptového virtuóza, ktorý ich bude zabávať, Soumah si bude môcť kúpiť zlaté vidly, ktorými bude môcť peniaze v obývačke prehadzovať a Slovan zarobí na hráčovi, s ktorým mal viac problémov ako úžitku.  

Soumah síce v našej lige pri ovládaní lopty vynikal, ale jej Messim sa nakoniec nestal, pretože sa nedokázal prispôsobiť nielen krajine, ale aj potrebám klubu a spoluhráčov. Slovan v ňom síce stratil hráča, na ktorého sa všetci súperi museli špeciálne pripravovať, ale v celkovom súčte určite získal. Bez neho bude môcť hrať Slovan tímovejšie, pričom sa ani veľmi nehodil do nového herného konceptu, ktorý v Slovane zaviedli. Jeho odchodom sa tiež vyriešil problém s viacerými primášmi na ihrisku, ktorý bol viditeľný hlavne v európskych zápasoch. Aj týmto transferom v Slovane dokázali, že pri prestupoch už začali konečne používať hlavu, veď všetky letné rozhodnutia klubu vyzerajú byť zatiaľ správne.