Ukazuje sa, že k zimnej olympiáde nepotrebujete zimné športy. A vlastne ani zimu.

Komentár Jakuba Mihálika

Som úplne za to, aby sa v prideľovaní veľkých svetových podujatí uplatňoval rotačný systém. Šport patrí celému svetu, preto by si ho mali mať možnosť vychutnať ľudia v každom kúte planéty. Ale v súčasnosti sa rotuje tak rýchlo, že sa v podstate stojí na tom istom mieste.

ZOH 2018 Pjongčang, LOH 2020 Tokyo, MS 2022 Katar a teraz už aj ZOH 2022 Peking. Ázia postupne privatizuje najväčšie športové udalosti sveta. Ani s tým by som nemal výraznejší problém. Je to najľudnatejší kontinent a dlho bol prehliadaný na úkor Európy a Ameriky. Avšak mám problém so spôsobom a podmienkami, za ktorých Ázia tieto podujatia získava. 

O futbalových MS v Katare už vieme. Korupcia, novodobé otroctvo, nehumánne nefutbalové prostredie. Aby sme nechŕlili síru len na Katar, na Medzinárodnom olympijskom výbore sa rozhodli, že Pekingu priklepnú druhu olympiádu za 14 rokov. Tentokrát zimnú. Ešte raz: zimnú! Tomu čínskemu mestu, v ktorom takmer nikdy nemrzne. Tomu čínskemu mestu, v ktorom je tradícia zimných športov asi na takej úrovni ako tradícia amerického futbalu v Rusku. Tomu čínskemu mestu, na ktoré sa valila kritika už v roku 2008.

Keď pred 120 rokmi Pierre de Coubertin obnovoval myšlienku olympijskych hier, ani len netušil, že sa oslava športu zmení na oslavu moci, vplyvu a peňazí. Ak sa niekto rozhodne, že usporiada športovú udalosť, musia ustúpiť všetci a všetko. Dokonca aj klimatické podmienky. Je nepodstatné, že už teraz sa vie, že celá olympiáda sa odohrá na umelom snehu. Je nepodstatné, že sa z Pekingu bude dochádzať asi 200 kilometrov ďaleko k najbližším kopčekom. Je nepodstatné, že sa len kvôli tomu vybuduje infraštruktúra, ktorá okamžite po skončení olympiády bude k ničomu. Je nepodstatné, že zimná olympiáda nebude mať v Pekingu koho inšpirovať, keďže deti už nebudú mať možnosť umelého mrznutia a umelého snehu.

Nepríjemným faktom je to, že tí, ktorí o celosvetovom športe rozhodujú, už ani neskrývajú, že si z olympiád, či futbalových majstrovstiev urobili dojnú kravu. Pri pekingskej kandidatúre sa vedelo o všetkých problémoch, ktoré sa objavili aj v hodnotiacej správe. Všetko ale vymazal jeden jediný faktor: veľký trh. Tvár pekingskej kandidatúry, Yao Ming, okamžite po pridelení udalosti vtipkoval, že si asi rýchlo založí firmu so zimným športovým vybavením. Krásne tak vyjadril o čo všetkým ide. Šport sa dostal do autu.

Zimná olympiáda sa posúva čoraz južnejšie. Už Soči musela používať umelý sneh, no aspoň blzky Kaukaz trochu zachraňoval situáciu. Peking je na tom ešte výraznejšie horšie. Nečudoval by som sa, keby olympiáda v roku 2026 bola napríklad v Dubaji. Že tam je 40 stupňov? Nie je problém, veď turisti tam už teraz môžu lyžovať v supermarkete. Nepochybujem o tom, že by pre účely olympiády Arabi dokázali postaviť jeden megasuperhypermarket, v ktorom by sa lyžovalo, korčuľovalo, sánkovalo. Ľudia by dokonca nemuseli strácať čas pendlovaním medzi športoviskami a obchodmi a míňať by mohli priamo na mieste. A o tom to celé predsa je, či nie?