Máme za sebou 3. predkolo Európskej ligy, ale našťastie ešte nie účinkovanie našich klubov v európskych pohároch, aj keď sme k tomu boli nebezpečne blízko. Žilina pokračuje ďalej, Slovan s Trnavou už bez hanby skončili.

Komentár Filipa Chudého

Minulotýždňové zápasy rozdali karty, s ktorými sa včera hralo. A opäť sa ukázalo, že vo futbale je možné prakticky všetko a ani dobrá pozícia z prvého zápasu nemusí nič znamenať. Ak hráči Poltavy pred zápasom sebavedomo tvrdili, že zmazať dvojgólové manko proti Žiline nie je nič, vlastne mali pravdu, pretože to dokázali, pričom je úplne jedno, že druhý gól dali až v nadstavenom čase. Vlastne ako prví v tejto sezóne dokázali tvrdo potrestať žilinské chyby, hoci hráči MŠK ich robili v každom zápase, no ešteže zostalo iba pri tom. Teda vlastne nezostalo, pretože v nadstavenom čase sa Vorskla stala na pár minút postupujúcim mužstvom. V tej chvíli by na žilinský postup nevsadil nikto ani deravý groš. Hosťom sa síce nepáčilo domáce zdržovanie, ale to domácim nemožno vyčítať. Vytknúť im možno iba jednu vec, ktorá vlastne rozhodla o ich vypadnutí. Keď totiž ide mužstvo 20 sekúnd pred koncom do prečíslenia 4 na 2, nemôže hráč odkopnúť loptu z polovice ihriska, tým ju darovať súperovi a ešte sa ani opätovne nesformovať do defenzívy. Ale vďaka za to, že aj skúsené mužstvo vie urobiť detinskú chybu.

Čo nasledovalo potom, to bola žilinská futbalová extáza. Dlhodobo tvrdím, že víťazné góly v nadstavenom čase chutia najlepšie a hráči MŠK si tento ani lepšie načasovať nemohli. Brazílsky útočník William v jednom okamihu dal zabudnúť na všetky tie dlhé mesiace, počas ktorých sa mu nedarilo a vlastne týmto aj finančne splatil svoju kúpu. Pred 10 rokmi jeden gól z poslednej sekundy nadstaveného času zmenil dejiny Artmedie, jej vtedajších hráčov, trénerov a vlastne aj históriu slovenského futbalu. Tým nechcem povedať, že žilinské MŠK niečo podobné zopakuje, pretože od toho má ešte poriadne ďaleko, ale za včerajšok si jeho hráči zaslúžia ovácie, pretože vyhrabanie sa z vlastného hrobu si ich zaslúži.

Poriadne hlboko pod zem sa dostal Slovan, pretože jeho hráčov do nej gniavila nielen prehra z prvého zápasu a rýchle dvojgólové vedenie súpera v odvete, ale aj vlastní fanúšikovia na tribúnach. Niežeby sa snažili hráčom pomôcť, oni im to výrazne sťažovali svojím negativizmom. Preto snímam veľký klobúk pred tým, čo ukázali hráči Slovana v druhom polčase. Otočili výsledok proti silnému mužstvu európskeho formátu. Vďaka čomu nielenže neodišli s hanbou, ale ešte si aj vyslúžili potlesk v stoji. Takéto zápasové zmŕtvychvstanie na európskej scéne predviedla z našich klubov naposledy zrejme Artmedia, keď otočila zápas v Porte. Len škoda, že Slovan prišiel zbytočne o výhru v nadstavenom čase, ktorá mu mohla zlepšiť koeficient do budúcich sezón. Krasnodar zaslúžene postúpil, ale Slovan ukázal, že určite je momentálne silnejší, ako bol minulý rok v skupine Európskej ligy, pričom ešte ani zďaleka nie je tak silný, ako môže byť. A že dal Vittek druhý hetrik v tohtosezónnej Európskej lige? To je iba odpoveď pre tých, ktorí mu neverili. Ja som už v pondelok napísal, že sa musí vrátiť do reprezentácie.

Spartak síce vypadol s veľkým favoritom v konečnom súčte iba po prehre 1:2, čo je na prvý pohľad akceptovateľné, ale svieti pri tom jedno veľké ale. Nech sa na mňa nikto nehnevá, ale prehrať so súperom, ktorý hrá prakticky celý zápas s desiatimi hráčmi, nie je v žiadnom prípade dobrý výsledok, hoci práve toto vyhlasoval trnavský tréner Juraj Jarábek. Ja za dobrý výsledok z tohto merania síl považujem maximálne remízu 1:1 zo Zlatých Moraviec. Pretože hráči PAOK-u boli jednoznačne lepší a je vlastne menším zázrakom, že tento súboj nevyhrali. Mimochodom, touto remízou sme proti gréckym klubom získali vôbec prvý bod v histórii vzájomných zápasov v európskych pohároch. A za to si Trnavčania zaslúžia potlesk, ale vstávať kvôli nemu netreba.

Slovan s Trnavou neprekročili svoj tieň, ale ani výrazne nesklamali. Na tohtoročnej pohárovej ceste ich môžu mrzieť iba určité veci, ktoré sa dali urobiť lepšie, ale nič zásadné sa vylepšiť nedalo, na minimálne play-off to nebolo. Krasnodar a PAOK boli pre nich v danej chvíli proste nehrateľní, čo treba akceptovať. Zostáva nám tak už len fandiť Žiline, hádam aspoň tá uspeje a postúpi do skupiny.