Tri naše kluby v Európskej lige odohrali v tejto sezóne, ktorá sa inde poriadne ešte ani nerozbehla, už po desať (Slovan) respektíve deväť zápasov (Žilina a Trnava), čo im robí rôzne problémy. Ale prečo je tomu tak?

Komentár Filipa Chudého

Poznáte to. Celú sezónu sa naše kluby naháňajú vo Fortuna lige a v Slovnaft cup-e, aby mohli hrať európske poháre, no a keď to príde, zrazu spolu s radosťou prichádza aj starosť typu: čo my si teraz počneme, veď budeme hrať dva zápasy za týždeň...? Samozrejme, týmto formulovaním som možno dokonale netrafil, pretože niektorí sa už prestávajú postupne vyhovárať, ale úplne to z úst našich trénerov a hráčov nevymizlo. Najčastejšie sa to vyskytuje pri ligových zápasoch, ktoré nasledujú tesne po európskej konfrontácii. Tréneri vtedy spomínajú nielen zápasovú vyťaženosť, ale aj menší čas na regeneráciu, zdĺhavé cestovanie, zdravotné a kartové problémy a v neposlednom rade tiež to, že nemajú široký hráčsky káder.

So všetkým by sa dalo súhlasiť, pretože sú to naoko logické argumenty, lenže aj tak sú v konečnom súčte absolútne nepodstatné. Na čo sa potom kluby tlačia do Európy, keď vedia, čo ich čaká? Namiesto toho, aby sa dopredu poriadne pripravili po stránke fyzickej, mentálnej, logistickej, zdravotnej a kádrovej, si dopredu chystajú svojimi rečami akési alibi. Veď keď niečo nevyjde, aspoň sa to bude dať na niečo zhodiť. No podľa mňa treba za tým hľadať iba určitý druh amaterizmu.

V minulých sezónach sme si zvykli, že sa vo veľkom odkladali zápasy našich pohárových zástupcov, a to hlavne kvôli nešťastne zvolenému vyžrebovaniu, hoci našim klubom to tak aj vyhovovalo. Pred touto sezónou sa poradie ligových zápasov otočilo, aby nedošlo k spomínaným odkladom. Výsledok? Už sa odložili dva zápasy a zápas Podbrezová – Žilina má už dokonca tretí termín. V žiadnom prípade nechcem spochybňovať zlý zdravotný stav určitých hráčov Žiliny a Trnavy, ale opravte ma ak sa mýlim, naozaj som nepočul o tom, že v iných krajinách sa kvôli tomuto odkladajú zápasy. V zahraničí sa to skôr vyrieši tak, že nájdu dostatok boja schopných hráčov, s čím by podľa mňa Žilina a ani Trnava problém mať nemali, keďže ich juniorky hrajú DOXXbet ligu.

Zaujímavú vetu vyslovil po včerajšom zápase proti Ružomberku tréner Slovana Dušan Tittel: „Hlavne sme radi, že skončila naša dlhá séria, počas ktorej sme odohrali za 38 dní 10 zápasov, na mužstve ju veľmi cítiť.“ Tittel by si mal nabudúce lepšie premyslieť čo povie, pretože toto by sa dalo preložiť aj tak, že je rád, že Slovan vypadol z Európskej lige, hoci tak to určite nemyslel. No už ťažko sa vykrúti z toho, že k tomu prispel aj on, keď odobril v rozbehnutej sezóne odchody v strede poľa a v minulých zápasoch aj preto musel tieto posty iba plátať. Odchod daných hráčov bol síce opodstatnený, to mu nevyčítam, ale načasovanie bolo katastrofálne a stálo Slovan šancu na postup do play-off Európskej ligy, nehovorím, že by postúpil, len sa dopredu zbavil akej-takej šance. A tiež kvôli tomu Slovan trochu horšie vstúpil do nového ročníka Fortuna ligy.

Zaujímavé výroky na zamyslenie mal aj tréner Trnavy Juraj Jarábek, pričom teraz nemyslím na ten, že pokladal prehru po celozápasovej presilovke za dobrý výsledok... Už dlhšie totiž hovorí o tom, že nemá v mužstve útočníka, bez ktorého sa nedá hrať a tiež kritizuje výkony letných posíl, ktoré sa mu na trávniku nepozdávajú. Ako tréner má určite právo hodnotiť verejne výkony svojich hráčov a chabý stav v kádri, ale ja sa pýtam, kto tých hráčov (ne)angažoval? Buď to schválil Jarábek, čím vlastne nepriamo kritizuje svoju prácu, alebo sa o to postaral niekto iný, čo zas otvára otázku, čo to stvára Trnava pri prestupovej politike?

Všetky naše kluby, ktoré hrali v pohárovej Európe dlhšie ako týždeň, spája aj to, že majú problémy so zranenými hráčmi. Určite je to v dôsledku zvýšenia záťaže, lenže ako je potom možné, že zahraničné kluby majú kalendáre ešte nabitejšie, ale takéto problémy nemajú? Veľký problém je aj v prístupe hráčov k svojmu telu, pretože veľkej časti zranení sa dá predísť správou životosprávou. A napríklad veľa hráčov, ktorí si myslia, že dodržiavajú správnu výživu, sú zas v tomto smere mimo, česť výnimkám, od ktorých by sa mohli ostatní učiť.

Je toho veľa, čo by mali naše kluby do budúcnosti zlepšiť, aby pre nich nebol vo svete normálny program extrémne náročný. A začať by mali tým, že sa prestanú vyhovárať na niečo, o čo sa už začali opäť pokúšať. Ak splnia prvý krok, môžeme sa aspoň o niečo posunúť dopredu.