Včera sa odohral zápas o európsky Superpohár, ktorý výrazne ovplyvnili tradičné letné veci, ako príprava, zmeny v kádroch a dlhšia absencia súťažných zápasov. A keďže viac to postihlo Sevillu, Barcelona získala ďalšiu trofej.

Komentár Filipa Chudého

Kým v minulosti bol zápas o európsky Superpohár spojený so žrebom skupín Ligy majstrov s termínom na konci augusta, po novom sa už druhýkrát uskutočnil ešte predtým, ako minulosezónni víťazi najprestížnejších pohárových súťaží mali v nohách nejaké súťažné zápasy. To sa odrazilo aj na kvalite samotného duelu, ktorý v Tbilisi nemal úchvatné tempo, ale ešteže mal aspoň góly, pretože bez tohto korenia by takéto prestížne stretnutie nestálo za veľa.

Zápas by sme mohli rozdeliť do dvoch fáz. Prvá bola tá, keď ho Barcelona brala so všetkou vážnosťou. Do stretnutia nastúpila s najsilnejšou možnou zostavou, a hoci dostala pomerne rýchly gól, ani ten nič nezmenil na tom, že jej hráči si naďalej absolútne verili, čo je pochopiteľné, keďže po nedávnych úspechoch majú sebavedomia na rozdávanie. Messi dvoma peknými gólmi pomerne rýchlo otočil výsledok, no a keď dali Katalánci gól do šatne a tiež zo šatne, každý si myslel, že je rozhodnuté, na čele s hráčmi Barcelony, vďaka čomu vznikla v zápase fáza číslo dva.

Nebol to totiž výrazne zlepšený výkony Sevilly, ktorý by zmenil dej zápasu, ale podcenenie situácie zo strany víťaza Ligy majstrov. Nevyznamenal sa tréner Luis Enrique, ktorý svojimi striedaniami nahral súperovi do kariet. Začal šetriť kapitána Iniestu, vďaka čomu prestala fungovať stredová formácia a tiež poslal na ihrisko Bartru, čím dodal svojej defenzíve „potrebný“ chaos. Výsledkom bolo to, že Sevilla zaslúžene vyrovnala, a ak by bola možno ešte trochu odvážnejšia, dovolím si tvrdiť, že zápas by absolútne otočila.

No miestami chýbajúcu odvahu víťazovi Európskej ligy veľmi vyčítať nebudem, keďže má opäť nové mužstvo, pre ktoré to bol prvý zápas. Oproti minuloročnému európskemu Superpoháru nastúpilo v základnej zostave až sedem nových hráčov, no ešte väčší problém bol v tom, že sa rozbila minulosezónna os mužstva. Nové posily síce naznačili, že Sevilla bude časom minimálne rovnako dobrá, ako bola v minulej sezóne, ale na to treba odohrať väčší počet zápasov.

Barcelona zas ukázala, že zrejme aj novej sezóne bude veľmi silná, ale zároveň si nesmie myslieť, že zisk ďalšej trofeje prekryje to množstvo chýb, ktoré v Gruzínsku napáchala. Ak totiž neodstráni hlavne defenzívne zaváhania, určite príde v sezóne zápas, v ktorom na to výrazne doplatí, čo môže ovplyvniť vývoj minimálne celej sezóny, to by záležalo od toho, v akom dôležitom stretnutí by sa to stalo. Teraz mala šťastie, že Messi mal deň pri priamych kopoch, zdôrazňujem, len pri nich, v hre zaostal za svojím vysokým štandardom.

Nás, ako nestranných pozorovateľov môže tešiť aspoň to, že sme sledovali gólovo najbohatší zápas v histórii európskych Superpohárov so zaujímavým zvratom. Ak budú ďalšie stretnutia v sezóne ešte zaujímavejšie, čo by mali byť, keďže mužstvá sa rozohrajú, potom sa v tejto sezóne európskych pohárových súťaží máme opäť na čo tešiť.