Hráči nášho najúspešnejšieho mládežníckeho ročníka v ostatnej dekáde sa práve toto leto dostali do kritického obdobia. Skončili v doraste a teraz ich čaká tá najťažšia časť kariéry, prerazenie do seniorského futbalu. Ako to zatiaľ zvládajú?

Komentár Filipa Chudého

Písal sa rok 2002 a naša vtedajšia reprezentácia do 19 rokov získala na ME bronzovú medailu, vďaka čomu sa kvalifikovala na MS do 20 rokov, ktoré boli o rok neskôr v SAE. Na nich vypadla až v osemfinále po predĺžení s neskorším víťazom z Brazílie. Keď si spätne pozriete nominácie z týchto podujatí, vidíte menoslov budúcich reprezentantov. Iba veľmi málo hráčov nemalo slušnú seniorskú kariéru. Následne dlhých desať rokov nehrala žiadna mládežnícka reprezentácia Slovenska na vrcholnom podujatí, zmenili to až domáce ME do 17 rokov, na ktorých skončili zverenci Ladislava Pecka v semifinále, vďaka čomu postúpili na MS do 17 rokov, pričom aj tento svetový šampionát sa uskutočnil v SAE a opäť naši vypadli v osemfinále. No kým predchádzajúca mládežnícka zlatá generácia svoj potenciál naplnila, tú najnovšiu čaká ešte dlhá cesta, na ktorej ju čaká množstvo nástrah, pričom tá hlavná už prišla.

Výhodou vtedajších zverencov Petra Poláka bolo to, že oni vtedy úspechom vlastne končili dorastenecký vek, čo im výrazne pomohlo pri rozbehu seniorských kariér. Bývalá Peckova družina bola úspešná približne dva roky pred koncom dorasteneckého veku, čo niektorým hráčom síce otvorilo dvere do sveta, ale skutočný rozbeh kariéry všetkých čaká vlastne až teraz, keďže až od tohto leta sú oficiálne seniori. No a toto je vek, v ktorom sa stráca najviac talentov.

Najväčšie „hviezdy“ tejto generácie odišli do zahraničných akadémií, ale paradoxne sú na tom teraz lepšie tí, čo zostali doma. V základnej zostave Žiliny nastupujú Káčer, Čmelík a Vavro, pričom prvých dvoch už ťažko brať za úplne neskúsených hráčov, keďže majú v nohách prakticky dve sezóny v profesionálnom futbale. Chvátal sa cez dobré výkony v Senici dostal do Sparty, čo síce nebol najšťastnejší krok, ale súčasné hosťovanie v Slovácku ho opäť môže vrátiť na správnu cestu. Za ligových hráčov môžeme považovať už aj Kupca, Griča, Špaleka či Kadleca. Ďalší síce ešte majú svoje miesto v kádroch, ale chýba im trocha väčšia minutáž, aby sme im mohli označiť za ligistov, no zas nie sú na tom výrazne horšie, ako ich bývalí reprezentační spoluhráči, ktorí sú považovaní za najväčšie nádeje tejto generácie.

Najväčším esom mal byť Jakub Hromada, ktorého si vybral Juventus Turín. V drese starej dámy síce patril k tomu lepšiemu, ale aj tak bola šanca na prerazenie do prvého mužstva mizivá. Aj preto to neskôr skúšal aj v janovských kluboch, ale najlepšie rozhodnutie urobil zrejme až teraz. Z Talianska sa rozhodol vrátiť na Slovensko, keď bude v Senici na dvojročnom hosťovaní s opciou na prestup. Na Záhorí sa rozhodli dať šancu mladým hráčom, preto som si istý, že Hromada bude dostatočne hrávať, vďaka môže ešte rozbehnúť svoju kariéru tak, ako sa to v minulosti predpokladalo.

Cez leto riešil svoju budúcnosť aj Lukáš Haraslín, ktorý si síce Seriu A už vyskúšal, ale to neznamená, že sa presadil v seniorskom futbale. Lákal ho síce naspäť aj Slovan, ktorého je odchovancom , ale pre štart seniorskej kariéry si zvolil zahraničie, konkrétne Lechiu Gdaňsk, ktorej sa upísal na tri roky. Ťažko síce ešte hodnotiť správnosť tohto rozhodnutia, ale priznám sa, od začiatku nepovažujem tento krok za šťastný, v čom ma podporuje aj to, že Haraslín nechodí zatiaľ ani na lavičku. Ak by sa vrátil na Slovensko, dostal by výrazne viac minút, čo mladý hráč pre rast potrebuje, navyše by nebol legionár, ktorý musí zápas čo zápas potvrdzovať svoje miesto, a to bez ohľadu na vek, čo je tlak, aký mladý hráč nemusí zvládnuť.

Svoju najbližšiu budúcnosť vyriešil nedávno aj elitný strelec tejto generácie Tomáš Vestenický, ktorý bude hosťovať v Modene, ktorá je účastníkom Serie B. Pre mladého útočníka je dôležité, že opustil mládežnícke súťaže, pretože iba medzi mužmi sa môže zdokonaľovať, ale predovšetkým musí hrávať, čo hádam bude jeho prípad. Z najväčších talentov tejto generácie tak ešte nemá vyriešenú seniorskú budúcnosť Filip Lesniak a Atila Varga. Obom by zrejme prospelo minimálne hosťovanie, keďže v áčkach Tottenhamu Hotspur a Sampdorie Janov si zrejme tak skoro stabilné miesto nevybojujú, ale ešte viac by im prospelo, ak by už teraz prestúpili niekam, kde by pravidelne hrávali mužský futbal, našu ligu nevynímajúc. Môžeme si totiž o nej myslieť čokoľvek, ale pre rozbeh kariér mladých hráčov je ako stvorená. Hádam pomôže viacerým talentom nášho futbalu, nielen Hromadovi, aby sme časom nehovorili o stratenej generácii, ale o ďalšej zlatej.