Richard Lintner a Zdeno Cíger prehodnotili svoje postoje a prevezmú dve najsledovanejšie zložky hokeja.

Komentár Jakuba Mihálika

Keď som asi pred mesiacom písal o tom, že Richarda Lintnera netreba kameňovať za to, ak vezme ponúkanú pozíciu šéfa extraligy, dozvedel som z diskusií veľa zaujímavých vecí. Od toho, že ma platia slobodomurári a mimozemšťania až po to, že som to, čo si mužská časť čitateľov ráno poškriabe ako prvé. Odvtedy s veľkým záujmom čítam reakcie verejnosti k Lintnerovi, Šatanovi, či Cígerovi a k tomu, či sa rozhodnú prevziať ponúkané funkcie v slovenskom hokeji.

Vyzerá to tak, že obaja na ponuky kývli. Nie, nie je to ideálna situácia. Všetci sme chceli, aby to celé dopadlo úplne inak. Po zrátaní strát však treba obrátiť list a taktiku prispôsobiť situácii. Tieto riadky sú pre tých, ktorí Lintnera a spol. považujú za  zradcov. Pre tých, ktorí si myslia, že ich uplatila ŠtB, prípadne, že zradili len tak z plezíru.

Nie, Lintnera nikto neuplatil. Cígera s veľkou pravdepodobnosťou tiež nie. Chlapi len pochopili. Pochopili, že prvú bitku, ktorú vo vojne s prehnitým hokejovým systémom začali, prehrali na body. Prehrali ju v momente, keď sa na prezidentské kreslo dostal ten, ktorému veľká časť Slovenska nevie prísť na meno (Nemeček, pomôcka redakcie). 

Bohužiaľ, nie sme Švajčiarsko. Tu ľudia z teplých miestečiek neodstupujú, keď vidia, že robia niečo zle alebo keď vidia, že ich nikto nechce. Slovenský piesoček je taký malý (a zároveň hlboký), že si nikto nechce zbaliť hrabličky a lopatku a presunúť sa niekde ine. Dobre im je tam, kde sú. Tak sa držia zubami-nechtami. Preto pochopte, že, ak sa to nepodarilo doteraz iniciatívou zo začiatku leta, žiadny (!) tlak (najmä, keď pomaly vyšumieva) neprinúti súčasné machom zarastené vedenie SZĽH odstúpiť, ak samé nebude chcieť (pozdravujem Seppa Blattera). 

Fanúšikovia zatiaľ ešte stále romanticky dúfajú, že by sa to mohlo podariť. Petíciami, bojkotom, internetovými diskusiami. Richard Lintner a Zdeno Cíger pochopili, že nie. A tak sa snažia v situácii, v ktorej jednoducho nemôžu vyhrať, uhrať aspoň remízu. Snažia sa presadiť svoje vízie v svorke vlkov, ktorí sa svoj revír opustiť nechystajú. Snažia sa hokeju pomôcť zvnútra, nie len kaviarensky vykrikovať, že treba zmenu a ďalšie roky vyplakávať, že sa to na júnovom kongrese nepodarilo.

Richard Lintner je pre extraligu dobrá správa. Aj Michal Handzuš povedali a to stál bystrický sympaťák na čele kritických hlasov z radu hokejistov. Je to lepšia správa ako tá, keď hrozilo, že po neúspešných voľbách odíde Lintner do ústrania aj s celou svojou partiou. Jeho vízia spolu s fanúšikovskou podporou môžu naštartovať miernu zmenu k lepšiemu. Či je aj Zdeno Cíger dobrou správou pre reprezentáciu, sa hodnotiť neodvážim. Minimálne sa môžeme tešiť na jeho neortodoxný štýl a nový vietor, ktorý by mohol priniesť.

V žiadnom prípade však netreba Lintnera s Cígerom považovať za zradcov. Oni sa neupísali bojkotu. „Upísali sa“ slovenskému hokeju, ktorému chcú pomôcť. Prijatím funkcií sa stávajú mužmi činu, a to sa, pokiaľ sa niečo nezmenilo, má považovať za dobrú vlastnosť. Je to lepšie ako ďalšie tri roky čakať na odstúpenie, ktoré nepríde. Je to lepšie ako stratiť ďalšie roky ničnerobením.