O menšiu futbalovú senzáciu sa postarali futbalisti Žiliny, ktorí porazili Bilbao spôsobom, aký nikto nečakal. Otočili zápas z 0:2 na 3:2, čím sa zapásali nielen do histórie, ale uchovali si nádej, aby ju písali aj naďalej.

Komentár Filipa Chudého

Už pred včerajším zápasom som napísal, že Žilina v ňom môže dosiahnuť veľmi dobrý výsledok, pretože viacero vecí hovorí v jej prospech, čo sa v samotnom stretnutí aj potvrdilo. Pre Bilbao bolo naozaj ťažké sa vrátiť v priebehu 48 hodín do futbalovej reality. Veď ešte v utorok behali so Superpohárom v rukách po radnici, námestí, bazilike a neviem kde ešte, keďže prvú klubovú trofej po 31 rokoch bolo treba osláviť. Zápasy s Barcelonou navyše odrovnali viacerých hráčov. Šesť futbalistov základnej zostavy Bilbaa bolo mimo a ďalších nechal tréner Valverde radšej odpočívať, čo naznačil už pred zápasom. Aj preto nastúpila proti Žiline rezervná zostava, čo bola šanca, ktorá sa našťastie využila.

No po prvom polčase by na Žilinu nestavil nikto ani groš, dokonca by sa časový údaj mohol posunúť až do 66. minúty. Dovtedy totiž v druhom polčase robili Žilinčania prakticky iba chyby, keď súperovi prihrali na kopačku snáď každú loptu. Ak som pred zápasom spomínal, že súper takéhoto rangu vie využiť každé zaváhanie súpera, evidentne som sa mýlil, hoci možno elitná zostava Bilbaa by to dokázala, ale to nás v tejto chvíli zaujímať nemusí. Obrat v zápase prišiel s príchodom Williama, ktorý bol jasným mužom zápasu, veď prvý gól padol vďaka jeho bojovnosti a ďalšie dva strelil sám.

Samozrejme, netreba prehliadať, že tento obrat prišiel s veľkou dávkou šťastia, ale Žilina mu išla naproti. Aj preto Paurovu strelu pri kontaktom góle (ne)šťastne tečoval Lekue, aj preto rozhodca neodmával ofsajd Williama pri vyrovnávajúcom góle, hoci mohol, a aj preto sa lopta pri víťaznom góle šťastne poodrážala v pokutovom území a Gurpegui ju navyše nedokázal odkopnúť z bránkovej čiary. A tiež nebude náhoda, že Žilina druhý pohárový zápas za sebou rozhodla v poslednej minúte nadstaveného času, pričom opäť to bol William, ktorý je definitívne späť. Šťastie praje pripraveným a Žilinčania pripravení boli.

Keď som po víťaznom góle v Poltave písal, že sa možno črtá niečo podobné, čo dokázala Artmedia pred desiatimi rokmi, len v menšom, tak teraz prišiel k tomu ďalší krok, hoci od cieľa sú Žilinčania ešte veľmi ďaleko. Poraziť 3:2 Bilbao je skvelá vec, pričom je úplne jedno, že hralo s náhradníkmi, na to sa svet nepýta, ten zaznamenal, že Žilina porazila mužstvo, ktoré zosmiešnilo Barcelonu. A hoci som pred včerajším zápasom ohľadom postupových šancí napísal aj to, že Žilina síce môže doma podariť uhrať dobrý výsledok, ešte je tu odveta, kde by Baskovia nič nenechali na náhodu, teraz chcem veriť, že som sa mýlil a nový štadión San Mames zažije najhorší okamih svojej krátkej histórie. Pretože vo futbale je možné všetko!