Slovenská futbalová reprezentácia má už zajtra prvý postupový mečbal. A hoci najťažší posledný krok skôr či neskôr urobíme, hlavne si aj naďalej vytvárajme pozitívnu atmosféru bez ohľadu na výsledok.

Komentár Filipa Chudého

Zatiaľ iba raz sme sa mohli tešiť z postupu na veľké podujatie, preto nemôžeme hovoriť, že máme veľké skúsenosti s úspešným dohrávaním kvalifikácií. No aj ten jeden prípad nám ukázal, že urobiť posledný krok býva väčšinou to najťažšie. Pred takmer šiestimi rokmi chcelo byť pri ňom až 160 000 fanúšikov, lenže ani to nám proti Slovinsku nepomohlo, a tak sme si nakoniec sen o Afrike splnili na snehu v Chorzówe. Samozrejme, teraz sme v trochu lepšej situácii, keďže máme v zálohe viac možností ako postúpiť, ale treba si dať pozor, aby sme si sami nezačali hádzať polená pod nohy.

Ešte mám v živej pamäti, ako sa po domácej prehre so Slovinskom absolútne zmenila futbalová klíma na Slovensku. Z bezhraničného optimizmu sa za 90 minútach drvivá väčšina ľudí dostala do skeptického stavu, a to sa už nesmie opakovať. Kvôli tomu sme sa totiž pred šiestimi rokmi nedočkali pravého prepuknutia pozitívnej futbalovej atmosféry. Oslavy síce boli, ale boli nedôstojné k danej skutočnosti. Aj to málo fanúšikov, čo cestovalo do Poľska, bolo po zápase pozatýkaných... Aj preto si naši futbalisti nemohli vychutnať oslavy so svojimi vernými podporovateľmi, čo by si boli zaslúžili. A v neposlednom rade z toho nevyťažil ani náš futbal žiadnu pridanú marketingovú hodnotu.

Teraz stojíme na prahu druhého postupu na vrcholné podujatie. Som si absolútne istý, že ten prah prekročíme, ale bude tiež dôležité, akým spôsobom to urobíme. Naša famózna deväťzápasová séria víťazstiev je už minulosťou, preto by bolo najlepšie, aby sme už zajtra začali novú. No do toho bude mať čo povedať aj Ukrajina, ktorá má veľmi kvalitné reprezentačné mužstvo. Aj z toho dôvodu sa môže teoreticky stať, že po zajtrajšom zápase ešte nebudeme oslavovať postup, no v žiadnom prípade sa nemôže stať to, čo po prehre so Slovinskom, keď sa nepochopiteľne akoby vymazalo veľa dobrého, čo sa predtým urobilo.

Za ostatný rok sa absolútne zmenil pohľad ľudí na našu reprezentáciu. Takto pred rokom boli poloprázdne tribúny a ešte aj po výhre nad Maltou sa na hráčov pískalo. Tiež sa ešte našli takí, čo vtedy tvrdili, že naši hrajú inak v kluboch a inak v národnom drese, proste pohľad na reprezentáciu bol až príliš negatívny, čo sa našťastie zmenilo. Teraz sme v situácii, že vypredávame štadióny aj na slabších súperov, čo jasne naznačuje, že sa ľudia chodia pozerať na tých, čo si to najviac zaslúžia, čiže na slovenských futbalistov. No ako som už naznačil na jednom príklade z minulosti, situácia sa vie veľmi rýchlo otočiť zlým smerom. Nedovoľme to!

Zajtra verím vo víťazstvo, ale negarantujem ho. No garantujem, že naši chlapci ho budú chcieť dosiahnuť. Každý deň sa vyhrávať nemôže, to nedokážu ani najlepší na svete. Lenže každý deň môžeme mať radosť z futbalu, nie iba vtedy, keď sa vyhráva. Preto si zajtra vychutnajme už len to, že slovenská reprezentácia hrá ďalší veľký zápas a nepodriaďujme našu náladu prioritne výsledkom. Potom bude ten pravý futbalový ošiaľ, ktorý nás tak pohltil, pretrvávať ešte dlho, pričom hlavne o to by nám malo všetkým ísť.