Aj keby zverenci Jána Kozáka vo zvyšných dvoch zápasoch proti outsiderom z Bieloruska a Luxemburska nedokázali ani raz vyhrať, postup na EURO 2016 im unikne zrejme len, ak by sa písal scénar ako vo filme Stevena Spielberga.

Blog Jakuba Mihálika

Ak zdoláme aspoň jedného z našich dvoch najbližších súperov, sme tam! Formulka, ktorú prepočítavame odvtedy, čo rozhodca Martin Atkinson naposledy fúkol do píšťaľky po včerajšom zápase proti Ukrajine. Formulka, ktorá nás brzdí v tom, aby sme naplno rozpútali oslavy historického postupu našich na EURO 2016. 

Viem. Ak by sa udeľovalo ocenenie majstra sveta v pokazených príležitostiach, tak by Slovensko skončilo druhé, lebo by nevyužilo ani túto. Zažili sme to už neraz. Keď musia, či veľmi chcú, väčšinou to nevyjde. Slovenská psychika je už raz taká. Poznáme to z hokeja, poznáme to všetci my, ktorí sme boli v Bratislave na onen neslávne slávny zápas kvalifikácie MS 2010 proti Slovinsku. Pozná to každý športový fanúšik spod Tatier. 

Čítajte tiež: Čo potrebujeme na postup? Menej ako si myslíte! (postupové alternatívy)

Avšak toto už nejde pokaziť. Aj keby sme sa naozaj snažili. Odhliadnime od toho, že Ukrajinu čakajú dva náročné zápasy. V horúcom Macedónsku, kde aj „všemocní“ Španieli uhrali len 0:1. A o tri dni neskôr doma práve proti Španielsku, ktoré po očakávanej prechádzke v luxemburských sadoch, príde na Ukrajinu zrejme pomerne oddýchnuté, bez stresu a s postupom vo vrecku. 

Ak by sa aj Ukrajincom podaril plný úlovok, my by sme nemohli získať viac ako dva body, aby nás dokázali Ukrajinci preskočiť. Avšak ani pri tomto scenári, ktorý by nevymyslel ani ten najväčší konšpirátor, by nám postup nemusel ujsť. A dokonca priamy.

Ak by nás aj Ukrajina predbehla, mohli by sme postupovať aj z tretieho miesta. Osem tímov z tretích miest si to rozdá v barážovom dvojzápase o štyri miestenky. „Čo čert nechcel“, skupín je deväť a najlepší z tretieho miesta takisto postupuje priamo pri kľúči, v ktorom sa týmto mužstvám odpočítajú body zo zápasov s najhorším v skupine.

V súčasnosti sú najväčšími konkurentmi Ukrajiny (tá je momentálne na prvom mieste medzi tretími mužstvami) Chorvátsko a Maďarsko. Maďarsko čakajú zápasy už iba s tímami, ktoré si to „rozdajú“ o posledné miesto v skupine. Ani ich plný bodový zápas z oboch stretnutí proti Grécku a Faerským ostrovom tak nemusí znamenať, že by putovali na prvé miesto medzi „lucky losermi“. Podobne je na tom Chorvátsko, ktoré v poslednom zápase narazí na poslednú Maltu. Do tabuľky pravdy si tak bude maximálne pripisovať 15 bodov. 

Dve kvalifikačné kolá pred koncom je kombinácií ešte mnoho. Avšak už teraz je jasné, že na to, aby sme postup na EURO 2016 nevybojovali priamo, by sa museli diať veľmi zvláštne veci. Rozbehnutý slovenský tím by musel prehrať proti výrazným outsiderom oba zápasy a zároveň by všetky ostatné mužstvá na tretích miestach museli, nielen všetko vyhrať, ale aj dúfať v priaznivé výsledky vo svojich skupinách, ktoré by im zaručili, že sa im bude odpočítavať čo najmenej bodov. A nezabúdajme, že cesta na EURO vedie aj cez baráž.

Nechcem predbiehať. Nepoviem: Sme tam! Vrátilo by sa mi to ako bumerang. Ale ak Slovensko nepostúpi na budúcoročné EURO, tento scenár budeme môcť predať do Hollywoodu ako jeden z najkatastrofickejších filmov všetkých čias.