Po reprezentačnej prestávke zajtra pokračuje Fortuna liga iba 8. kolom, ale trénera už zmenila takmer polovica klubov. No viac ako (ne)schopnosti samotných trénerov sú za tým (ne)schopnosti našich ligových funkcionárov.

Komentár Filipa Chudého

Minulý ligový ročník bol výnimočný, keďže prvé dve trénerské zmeny sa udiali až po 13. kole, čo je nový historický rekord našej najvyššej súťaže, predtým sa najneskôr čakalo až po 10. kolo v sezóne 2000/01. No ak by si niekto v tom čase myslel, že tým zaviala do slovenského futbalu väčšia trpezlivosť funkcionárov, musel si na konci ročníka búchať hlavu do steny. Trénera do konca sezóny totiž menilo až osem klubov a celkovo bolo až dvanásť trénerských zmien, pritom v dvoch sezónach predtým menilo trénera „len“ šesť klubov s celkovo ôsmimi zmenami, čiže nastal jasný nárast trénerských padákov.

V tejto sezóne máme za sebou iba sedem kôl a už päť klubov menilo trénera, čiže matematicky je to rozbehnuté tak, že už po jesennej časti budú minulosezónne čísla prekonané. Ale osobne nečakám, že to zájde až tak ďaleko, čo som napísal už pred sezónou. Pred jej štartom som odhadoval životnosť trénerov, pričom najmenšie šance som dal Jarábkovi, Tittelovi, Galádovi, Pagáčovi a Djurovskému. Výsledok? Všetci do jedného sú už odvolaní! Na rade by podľa mojej dva mesiace starej prognózy mali byť Křeček a Šturma. Ani jedna doterajšia trénerská zmena ma neprekvapila, ale celkový sumár ma už trochu šokuje.

Od prvej po zatiaľ poslednú trénerskú zmenu prešlo iba 19 dní, pričom za ten čas zmenilo trénera až päť fortunaligových klubov, čiže takmer presne polovica súťaže. Naozaj si nepamätám, že by niekedy v minulosti v tak krátkom čase prebehlo u nás toľko trénerských zmien. Pritom z odvolaných bol iba Jarábek v Trnave dlhšie ako rok a potom už iba Galád v Ružomberku mal pomerne veľa času na prácu, zvyšní traja tréneri vydržali iba 14 (Tittel), 12 (Pagáč) a 6 (Djurovski) ligových kôl za sebou. Dlhodobá koncepčná práca našim klubom dlhodobo nič nehovorí. Ak ju chce totiž niekto podstúpiť, musí si aj vedieť vybrať správneho trénera, čo je jeden z najväčších problémov nášho futbalu, o ktorý sa zasluhujú kluboví funkcionári. Veď keď sa len pozrieme na menoslov odvolaných, zistíme, že to bol takmer už od začiatku iba jeden omyl za druhým.

Najmenej vydržal Djurovski, ktorí vybral najhorší možný herný systém pre rýchlo pozliepané mužstvo legionárov. Snažil sa hrať na troch obrancov, lenže tento systém možno nasadiť iba vtedy, ak sa hráči dokonale poznajú a vedia sa dopĺňať, pretože inak v ňom môže ľahko prísť k chybám, čo sa aj stávalo. A toto by mal podľa mňa každý tréner vedieť, pričom by to mali vedieť aj funkcionári. Boli vlastne nejaké vstupné pohovory, kde sa hovorilo o systéme hry? Jeho bývalí slovenskí asistenti, po novom už hlavní tréneri Libor Fašiang a Jozef Pavlík, zmenili systém na štyroch obrancov a hneď ViOn nedostal prvýkrát v sezóne gól. Pagáča už Senica v minulosti raz odvolala, pretože nemal dostatočný rešpekt v kabíne, ale po čosi málo viac ako roku ho aj tak opäť angažovala. To si na Záhorí naozaj mysleli, že po tak krátkom čase bude všetko ideálne? Teraz som naozaj veľmi zvedavý, ako senická kabína zareaguje na iba 31-ročného Juraja Sabola. Ten mimochodom nemá potrebnú licenciu, ale tú na Slovensku ani evidentne nepotrebujete, veď u nás sa odchádzajú všetky pravidlá a takmer nikomu to ani nevadí...

Samostatnou kapitolou je Tittel, pretože on bol od začiatku v Slovane iba dočasným riešením, hoci asi nikoho nenapadlo, že bude mať na konci minulej sezóny skvelú bilanciu 7-1-1. Aj preto počas leta v Bratislave nič nemenili, hoci Nikodimos Papavasiliou Slovan tri mesiace sledoval, a len čakal na to, čo nakoniec prišlo. Kmotríkovo vedenie Slovana tak snáď prvýkrát môže povedať, že malo pri výmene trénera systematicky vybranú náhradu, ale ako som už nedávno napísal, tohto Cyperčana budem hodnotiť až neskôr, no dodám, že začiatok mal sľubný.

Tittel dlho na ponuku nečakal, spolu s Peckom už je v Ružomberku, pričom som veľmi zvedavý, ako dlho tam vydržia. Nie že by som neveril ich schopnostiam, ale vydržať pod Čebraťom aspoň rok je umenie. Tam totiž nemajú nielen trpezlivosť, ale ani často schopnosť si vybrať vhodného trénera, čo naposledy ukázali s Galádom. Evidentne si ho poriadne nepreklepli a vnímali ho len cez jeho na verejnosti pekné rečičky. Ružomberok má na slovenské pomery kvalitné mužstvo, ale to nedokázalo za sedem kôl vyhrať zápas, čo je pochopiteľné, keďže Galád ich naučil poriadne len betónovať. V prvej časti minulosezónnej jari mal MFK ešte pravačku Saparu, ktorý geniálne rozohrával rozdielové štandardky, ale po jeho zranení vyhrali Liptáci iba tri zápasy z 15 (!), čo nie je náhoda. Som si istý, že Tittel s Peckom sú oveľa lepšia voľba, ale budú to mať ťažké, aby po takomto zlom ligovom štarte ešte dostihli pohárové priečky, ktoré majiteľ klubu chce.

A ak som doteraz iba kritizoval kluby, ktoré menili trénerov, potom aj jedna pochvala. Jarábek bol totiž dobrou trnavskou voľbou, pretože predstavoval pre fanúšikov v čase nástupu nádej na lepšie časy. Vtedy to nemal až tak ťažké, keďže stačilo mu poskočil z 11. miesta, čo sa mu podarilo, no na viac už nemá, pričom Trnava chce ísť vyššie. Preto vlastne chválim aj jeho odvolanie, resp., ako sa to pekne pre verejnosť hovorí , jeho dobrovoľné odstúpenie. A či má Ivan Hucko trénerskú kapacitu na zisk titulu? To si netrúfam odhadovať, keďže veľmi dlho na Slovensku nepôsobil, ale v tejto sezóne to určite ani zďaleka nebude, a či bude Trnavu viesť aj neskôr, to si tiež netrúfam v tejto chvíli odhadovať.

Za necelé tri týždne padli piati tréneri, no už naozaj nečakám, že vo zvyšku sezóny padnú ďalší siedmi, čím by sa vyrovnal minulosezónny počet trénerských zmien. No ja by som sa chcel dočkať toho, aby dostali funkcionári našich klubov rozum, resp. začali vyvodzovať aj osobné dôsledky za vlastný výber trénerov. No odpoveď na to, kedy sa tak stane, nájdem asi v známom Beckettovom diele Čakanie na Godota...