V predchádzajúcich troch dňoch sa rozohrala skupinová fáza európskych pohárov, ale márne by ste medzi 80 najlepšími mužstvami Európy hľadali nejaký slovenský tím. To jasne hovorí o tom, že tohtoročná pohárová Európa bola zo slovenského pohľadu neúspešná.

Komentár Filipa Chudého

Tento týždeň sa začala skupinová fáza v oboch európskych pohároch, ale v 80-člennom člennom účastníckom zozname nenájdeme ani jeden slovenský klub. Na základe toho sa dá skonštatovať iba jediné, slovenský klubový futbal zažil v tejto sezóne ďalší neúspech. Od reorganizácie európskych pohárových súťaží do súčasnej podoby, ktorá trvá od sezóny 2009/10, stále hovorím, že pre slovenský klub je úspechom iba to, ak sa prebojuje minimálne do skupinovej fázy. Tento súčasný model bol totiž koncipovaný tak, aby krajiny ako Slovensko mali reálnu šancu mať aspoň jeden svoj klub každý rok medzi vyvolenými, čo sa aj v praxi deje, len škoda, že takmer vždy sa to netýka Slovenska. Zo siedmich ročníkov pod súčasným modelom sme mali totiž iba tri účasti v skupinách, dvakrát Slovan a raz Žilina, čo je žalostne málo.

V tejto sezóne má aspoň jedného zástupcu stále v hre až 28 krajín, zvyšná 26-tka môže pozerať zápasy už len v televízii. My sa nachádzame v spoločnosti Rumunska, Bulharska, Slovinska, Maďarska a ďalej už radšej menovať nebudem, pretože už by som nespomenul ani jednu krajinu, ktorá má klubový futbal na aspoň našej úrovni. Naopak, skupinová fáza sa hrá napríklad aj v Albánsku, Srbsku či Kazachstane. Azerbajdžan s Bieloruskom má dokonca dvojnásobné zastúpenie v skupinách, pričom vám asi ani netreba pripomínať, že Česko, s ktorým sa najviac porovnávame, má v hre ešte tri kluby. Ak chce niekto aj po tomto vymenovaní pre túto sezónu úspešných krajín tvrdiť, že Slovensko ako celok, či niektorý náš klub v pohárovej Európe uspel, potom nech sa pozrie na aktuálny rebríček koeficientov, kde sa nám už na päty tlačí Lichtenštajnsko , možno si po tomto zistení dá ružové okuliare dole.

Síce si uvedomujem, že všetky štyri naše kluby vypadli s papierovo silnejšími súpermi, no to ich v konečnom účtovaní až neospravedlňuje. Ak totiž nechceli s takými súpermi hrať, mali si v minulých sezónach zabezpečiť lepší koeficient, vďaka ktorému by boli stále nasadení. No keďže aj v minulosti až na mále skupinové výnimky vypadli skoro..., no proste začarovaný kruh, z ktorého sa dostaneme iba vtedy, keď budeme v pohárovej Európe nadštandardne úspešní. V tomto ročníku sme síce získali na naše pomery veľmi slušný koeficient, ale to hlavne vďaka tomu, že sme spadli nižšie, začínali tak v prvých predkolách, a mali šťastie pri žrebe na trpaslíkov, ktorých sme túto sezónu porážali a zbierali body. Keď prišli lepší súperi, až tak sme si nepolepšili.

A hoci patríme medzi najmenej úspešné krajiny z našej váhovej kategórie, dovolím si povedať, že nikde inde na svete sa nerozdáva toľko pochvál za zlyhania, rozumej vypadnutia, ako u nás. Stačí spomenúť len tento rok. Trenčín vypadol na prvom súperovi, ktorý neskôr ani nepostúpil do skupín, a minimálne 95 % reakcií verejnosti bolo pozitívnych, nezdá sa vám to choré? V Česku vypadli tiež na prvom súperovi Plzeň aj Sparta a tamojšia verejnosť na nich nenechala ani nitku suchú. Oba kluby uznali kritiku za oprávnenú a išli doslova ďalej.

Ak som to dobre spočítal, všetky štyri slovenské kluby priniesli dokopy do nášho futbalu v tejto sezóne na pohárových odmenách 2,67 milióna €. Pre porovnanie, len za účasť v skupine Európskej ligy sa dáva každému odmena 2,4 milióna €. Na tomto príklade nádherne vidieť, o čo náš futbal prišiel. Česi už teraz majú zarobené pekne cez 10 miliónov € a tri kluby im aj naďalej zvyšujú koeficient. Naši severozápadní susedia evidentne robia niečo lepšie ako my, čo tak sa inšpirovať aspoň v tom, že si konečne prestaneme klamať. Alebo ste všetci spokojní, že nemáme čo i len jeden klub medzi 80-tkou najlepších?