Necelých jedenásť mesiacov zostáva do začiatku olympijských hier 2016, ale už teraz je jasné, že na nich nebudú viacerí špičkoví športovci, ktorí by mali reálnu nádej na zlato. Namiesto nich budú súťažiť takí, čo na stupne pre víťazov ani nedovidia.

Komentár Filipa Chudého

Brazílske Rio de Janeiro bude od 5. augusta budúceho roka hostiť najväčšie športové podujatie na svete. Olympijské hry sú sviatkom pre športovcov, lenže nie každý sa na nich môže zúčastniť. Na jednej strane by bolo logické konštatovať, že aby ste sa na ne mohli dostať, musíte patriť medzi najlepších na svete, lenže ani to nie je pravda. V niektorých športoch totiž doslova diskriminačný nominačný proces zapríčinil, že viacerí najlepší športovci na svete, ktorí patria medzi ikony svojho odvetia, budú na brazílskych športoviskách chýbať. A nás môže maximálne mrzieť, že sa to týka aj viacerých slovenských reprezentantov.

Vodný slalom je naša pýcha. Je to totiž jediný šport, v ktorom sme na každých OH počas samostatnosti získali cenné kovy, pričom treba tiež zdôrazniť, že iba vďaka vodnému slalomu máme z letnej verzie hier zlaté medaily, konkrétne ich je sedem. V tomto športe máme takmer vo všetkých disciplínach viacero špičkových lodí, preto bolo už dopredu jasné, že viac našich špičkových pretekárov zostane doma, ako pôjde do Ria súťažiť. Podľa platných nominačných pravidiel si totiž môže z každej krajiny vybojovať olympijskú miestenku iba jedna loď.

Na práve skončených MS sa definitívne rozhodlo o tom, že Slovensko bude v našej najsilnejšej kategórii C1 mužov reprezentovať Matej Beňuš. Bratislavský rodák mal naozaj skvelú sezónu, preto jeho víťazstvo v internej kvalifikácii neprekvapuje a treba mu pogratulovať. No dobrý rok mali aj Michal Martikán a Alexander Slafkovský, obaja stále patria do prinajhoršom najlepšej svetovej šestky, lenže je im to málo plané, na OH 2016 sa budú pozerať iba v televízii. Je naozaj nepochopiteľné, že športovci, ktorí určujú trend vo svojej disciplíne, ktorí by bez problémov útočili na cenný kov, nemôžu pod piatimi kruhmi súťažiť, pritom takí, čo pôjdu do Ria iba na výlet, majú účasť povolenú.

Za všetko môžu stupídne rozdelené počty miesteniek medzi jednotlivými športmi. MOV chce udržať počet športovcov okolo hranice 10 500, čo sa dá chápať, ale menej už to, koľko ide miesteniek jednotlivým športom. Napríklad, atletika je síce hlavný olympijsky šport, ale na čo jej je okolo 2 000 miesteniek? Veď to je priemerne viac ako 40 športovcov na jednu disciplínu. To nám chcú tvrdiť, že napríklad niekto zo štvrtej desiatky predolympijského poradia šprintérov zabojuje o medailu? Ak by povedzme súťažilo v jednej atletickej disciplíne 30 športovcov, čo je podľa mňa aj tak stále veľa, ušetrilo by sa pre iné športy hneď 600 miest, čiže by sa mohlo dostať aj na tých, čo by skutočne mohli zaútočiť na cenný kov. Pričom to sa netýka len našich vodných slalomárov, ale aj v iných športoch je množstvo takýchto prípadov.

V Riu nás bude reprezentovať veľa športovcov, o ktorých už teraz vieme, že ak skončia okolo 20. miesta, budeme hovoriť o šokujúcom prekvapení. Lenže aj to je výsledok, ktorý je proste nezaujímavý. Ja by som osobne privítal, ak by za niektorých našich (pod)priemerných športovcov, ktorí si vybojovali účasť len preto, že ich šport dostal „milión“ miesteniek, išla do Ria naša športová špička, čiže aj Martikán, Slafkovský, a to ešte budú aj ďalší podobní smoliari. No niečo také by sa dalo len vtedy, ak by MOV dal národným olympijským výberom možnosť vybrať si svojich reprezentantov. Napríklad, máme 50 miesteniek, tak si vyberme 50 najlepších športovcov v krajine, ktorí majú najväčšie predpoklady na cenný kov, nie aby bola vo výprave polovica výletníkov...

Samozrejme, viem, že vraj nie je dôležité vyhrať, ale zúčastniť sa, lenže napríklad Alexander Slafkovský, ktorý je viac ako dekádu v úplnej svetovej špičke, sa nikdy ani len zúčastniť nemohol. Počas hier v Tokiu 2020 bude mať už 38 rokov, čiže možno sa už naozaj nikdy nezúčastní. Alebo z opačného pohľadu. Michal Martikán má už síce päť medailí z piatich olympiád, ale prečo sa takáto legenda, ktorá má stále špičkovú výkonnosť, nemôže rozlúčiť na najvyššom športovom fóre? A toto je len situácia zo slovenského pohľadu, pričom podobných príkladov z iných športov a krajín bude výrazne viac. Do budúcna sa musí niečo v kvalifikačnom procese výrazne zmeniť, aby najlepší športovci nesedeli doma, ale súťažili pod piatimi kruhmi.