V lige neprehrali osemnásť zápasov. O pomyselnú korunku ich nepripravil Real, Atlético, ani Valencia. Avšak prišiel zápas s nenápadnou Celtou Vigo a Barcelona utŕžila debakel.

Blog Jakuba Mihálika

O tri góly neprehrali v domácej najvyššej súťaži od mája 2008. Aj preto je včerajšia výhra Celty Vigo takým šokom. Avšak “malý” klub zo severozápadu Španielska vyhral zaslúžene. A popritom sa mu podarilo zbúrať viacero mýtov.

Možno jedno desaťročie, možno viac, trvá predstava o tom, že s Barcelonou sa nedá hrať. Všetky tímy, ktoré sa jej postavia, veria, že môžu uspieť len, ak zabetónujú priestor pred šestnástkou a pomôže im slabší deň Blaugranes, či iný zriedkavý prírodný úkaz. A keď hovorím, že všetky tímy, tak nemyslím len papierovo slabšie, ale aj tie, ktoré by mali hrať s Barcelonou vyrovnanú partiu. 

Celta Vigo nevyhrala preto, že by hrala antifutbal a “uhaluzila” nejaký gól z jedinej strely v zápase. Veď len štatistika striel (18:18) svedčí o opaku. Celta Vigo vyhrala preto, že sa nebála s Barcelonou hrať futbal. 

Počin galicijského klubu môže byť inšpiráciou pre mnohé kluby. Iste, Barcelona ostane Barcelonou a klub tejto kvality zrazu nezačne prehrávať. No tímy, ktoré futbal hrať vedia a chcú, už nemusia plniť rolu fackovacieho panáka, ktorý len čaká na ranu/y z milosti.

Blaugranes v tejto sezóne štyri góly inkasovali už po tretí raz. Ak sme zápasy proti FC Sevilla a Athleticu Bilbao pripisovali predsezónnej príprave, zápas proti Os Célticos už nemôžeme. Už Bilbao inšpirovalo svojim nebojácnym prístupom. Vigo v tom pokračovalo. Prečo by sa teda nemohli pridať ďalší?

Či chceme, alebo nie, herná (nemýliť si s výsledkovou) dominancia katalánskeho klubu leží mnohým fanúšikom v žalúdku. Prívlastky ako “hádzanárský”, či “nudný” na adresu barcelonského štýlu sú bežné aj teraz, hoci dookola omielaná tiki-taka už aj v Barcelone prešla výrazným faceliftom. A práve výsledky a herné prejavy, ako ten, ktorý predviedla Celta Vigo, by mohli z “nudne” dominantnej Barcelony spraviť opäť vzrušujúce mužstvo.

Často sa španielskej lige vyčíta, že nie je dostatočne zaujímavá. Vraj v anglickej súťaži môže aj provinčný klub vyhrať proti prvému, no v La Lige Real s Barcelonou prakticky neprehrávajú. Celta a spol. sú však dôkazom toho, že La Liga nudná nie je. Na poslednom mieste je Sevilla, teda tím, ktorý dvakrát vyhral Európsku ligu a hrá v Lige majstrov. Bilbao, ktoré futbalový svet velebil po štvorgólovom prídele Barcelone, má po piatich kolách len tri body a je pätnásty. Na druhom a treťom mieste sú Celta Vigo a Villareal, teda kluby, ktoré spĺňajú charakteristiku “provinčných” klubov.

Iste, za päť odohratých kôl sa nedajú robiť závery. Avšak počínanie Celty Vigo naznačuje, že sa nemusíme lpieť na starých klišé. Proti Barcelone sa nemusí len brániť. Jej zápasy nemusia byť nudné a La Liga je oveľa viac ako Real a Barcelona.