V stredu sa odohral ligový šláger Trenčín – Žilina, v ktorom nezaujal len kvalitný futbal, ale aj nechutnosti na tribúnach. A to všetko pred zrakmi pozorovateľov zo svetových veľkoklubov, ktorí sa museli cítiť ako na divokom západe.

Komentár Filipa Chudého

V stredu sa dohrávalo 10. kolo Fortuna ligy dvomi zápasmi, pričom oba sa zaradili svojím „pí ár“ medzi doterajšie vrcholy ročníka. No skôr ako sa budem venovať poslednému zápasu uplynulého kola, resp. Šturmovi, podľa časovej postupnosti bol skorším duelom ten pod hradom Matúša Čáka. V ňom sa očakával doterajší herný vrchol tohto ročníka, čo sa zrejme aj naplnilo, ale ťažko hovoriť o vyslovenej oslave ligového futbalu, pretože k tomuto konštatovaniu chýbalo viacero aspektov.

Ak by sme sa pozerali iba na hru, potom to oslava bola. Oba celky išli do zápasu s cieľom vyhrať, čo chce síce každý, ale nie každý to chce dosahovať pekným ofenzívnym futbalom. Našťastie, oba celky z Považia chcú hrať nielen na body, ale aj na efekt pre divákov. Preto sme mohli vidieť strhujúce ofenzívne divadlo, množstvo dobrých individuálnych výkonov, celý rad pekných ofenzívnych akcií a v neposlednom rade aj zaujímavé šachy oboch progresívnych trénerov. Tentoraz mal navrch hosťujúci lodivod, čo sa aj dalo čakať, keďže domáci nemal tie správne ingrediencie na navarenie víťazného jedla.

Trenčín vyhral titul predovšetkým vďaka svojmu stredu poľa, preto je vlastne logické, že po odchode najlepšieho hráča Lobotku jeho hra utrpela. A keďže má zdravotné problémy aj Rabiu, vypadli mu z osi mužstva dve mimoriadne dôležité zložky, ktoré sa nedajú na počkanie nahradiť. Preto žilinská záloha prvýkrát jasne prehrala tú trenčiansku, čo bolo pre výsledok zápasu najdôležitejšie. No vlastný gól si dal Trenčín aj tým, že úplne odstavil Čögleya, ktorý odmietol podpísať predĺženie zmluvy. Veď len v tejto sezóne výrazne pomohol Trenčínu k viacerým víťazstvám, keď bol pre mužstvo napríklad oveľa platnejší, ako na druhej strane hrajúci nigérijský reprezentant Madu. Preto je úplne logické, že aj vzhľadom na 16 odmakaných rokov v klube si vypýtal viac peňazí. No ak vedenie radšej štedro zaplatí legionára, akoby malo čosi prihodiť vlastnému odchovancovi, už dokonca slovenskému reprezentantovi, aj to sa dá považovať na filozofiu klubu.

No ešte horšie dopadla trenčianska prezentácia na tribúnach, pričom to bola vlastne prezentácia celej našej súťaže pred svetom. Na zápas zavítali pozorovatelia z Talianska, Belgicka, Poľska, Grécka, Česka, Nemecka, Rakúska a Anglicka. A tí videli nielen množstvo zaujímavých mladých hráčov, ale tiež oblievanie funkcionárov hostí pivom, množstvo urážok a invektív na všetky strany a ďalšie nechutnosti, no a to všetko z bezprostrednej blízkosti, keďže sedeli v tom istom sektore. Ich horší dojem ešte navýšil aj absolútne nevyhovujúci štadión, oproti ktorému sú bratislavské Pasienky absolútnym luxusom. Čo myslíte, čo sa bude teraz do Európy šíriť viac, správy o zaujímavých mladíkoch súcich na predaj, alebo krčmová mastenica hodná štvrtej cenovej?

Ak by som bol predstaviteľom popredného európskeho klubu, vedel by som si v stredu vybrať viacero hráčov na kúpu, ale určite by som nenadobudol dojem, že si oba kluby za nich zaslúžia aj patrične európsky zaplatiť. Cena prestupu sa totiž tvorí aj na základe toho, ako nás svet vníma. A v jeho očiach sme zaostalý národ, čo mu stredajší zápas v Trenčíne iba potvrdil. Samozrejme, chápem hnev domácich, pretože evidentne boli poškodení rozhodcom, keď sa mal jednoznačne pískať pokutový kop v ich prospech pár sekúnd pred druhým gólom Žiliny, pričom ak by sa aj pískal, dovolím si povedať, že Žilina by ten zápas nevyhrala, no už nič neospravedlňuje tú kovbojku na tribúnach. V stredu večer mohol náš futbal vďaka vynikajúcemu zápasu Trenčín – Žilina veľa získať, ale to by sme neboli my, aby sme si to sami nepokazili.