Sagan sa pridal k štvorkajaku, Tóthovi a Vargovi. Už aby tu bola olympiáda!
Necelých jedenásť mesiacov zostáva do začiatku olympijských hier 2016, pričom v krátkom čase máme už štvrtú zlatú medailu v olympijskej disciplíne. Je to náznak toho, že môžeme získať na OH prvýkrát zlato v inom športe, ako je vodný slalom?
Komentár Filipa Chudého
V predposlednú augustovú nedeľu sme sa tešili zo zlatého úspechu nášho štvorkajaka na MS v Miláne. O šesť dní neskôr sme sa zobúdzali do krásneho rána, pretože podľa nášho času v hlbokej noci zašiel Matej Tóth v Pekingu na atletických MS zlatých 50 km. Presne o dva týždne neskôr si Erik Varga vystrieľal na streleckých MS v Lonate v trape obhajobu majstrovského titulu. Nuž a prešli ďalšie dva týždne, aby sme si počkali na ďalšieho majstra sveta, keď včera v americkom Richmonde oslavoval Peter Sagan po cyklistických pretekoch jednotlivcov. Prešlo dokopy 36 dní, po ktorých máme štyri zlaté medaily v olympijských disciplínach, čo nám dáva dobré vyhliadky pre Rio de Janeiro 2016.
Počas éry samostatnosti sme poslali svoje výpravy na päť letných olympijských hier, no iba na tej minulej v Londýne sme nevybojovali zlatú medailu, čím sme nerozšírili zbierku siedmich najcennejších kovov. Aj preto sa začalo hovoriť, že nám vraj chýbajú víťazné typy športovcov, ktoré majú túžbu len víťaziť, pričom nechcú byť prvými porazenými, čiže druhými. No ešte väčším varovným signálom, ktorý sme si hlbšie začali uvedomovať až po neúspešných OH v Londýne, bolo to, že my sme vlastne nikdy nezískali zlato v inom športe, ako vo vodnom slalome.
No veľké úspechy našich športovcov z minulých dní nám dávajú nádej, že v Riu to môže byť zo slovenského pohľadu veselšie. Spomedzi zlatého kvarteta hlavne v Matejovi Tóthovi vidím veľkú šancu na olympijský úspech. Nielenže suverénne vyhral MS, ale skvelý výsledok dosiahol aj v marci, keď v Dudinciach zašiel tretí najlepší čas histórie, čo je podľa mňa aj suverénne najlepší slovenský športový výkon roka, ale takmer vôbec sa o ňom nehovorí. Pre porovnanie, to je akoby nejaký Slovák zabehol na 100 m 9,69, lebo presne toto je hodnota tretieho najlepšieho času histórie v šprinte, resp. Boltov tretí najlepší čas a Gayov a Blakeov najlepší. Nitriansky rodák je absolútny profesionál, a hoci sa po zranení vráti svetový rekordér Diniz, Tóthovi verím.
Absolútne vyzretým pretekárom je aj strelec Erik Varga. Ten dokázal obhájiť titul majstra sveta, čo hovorí o jeho schopnostiach, no športová streľba je tak nepredvídateľná, že stať sa môže naozaj všetko, no Varga si smelo môže trúfať na zlato. Slovenský štvorkajak v zložení Denis Myšák, Erik Vlček, Juraj Tarr, Tibor Linka sa zišiel v jednej lodi iba v máji, ale za pár týždňov bol už najlepší na svete. Naši kanoisti ukázali naozaj svetové parametre, pričom by tu mal byť ešte predpoklad na zlepšenie. Ak to príde, neverím, že sa nájde loď, ktorá by ich mohla poraziť. Šance bude mať určite aj Peter Sagan, len v Riu to zrejme nebude preňho šitá trať na mieru, ako to bolo teraz v Richmonde. Podľa profilu olympijskej trate by mali mať výhodu vrchári, no ale uvidíme až o rok na mieste, aká bude realita.
Tohtoročné obrovské úspechy našich športovcov ešte negarantujú, že budeme mať takto o dvanásť mesiacov ďalších olympijských víťazov, no garantujú to, že sa môžeme za OH v Riu tešiť, pretože ukázalo sa, že máme ešte dostatok športovcov, ktorí môžu ísť na športoviská s piatimi kruhmi nielen sa zúčastniť, ale hlavne vyhrať!