Nedostatočná kvalita v pomere k finančnej sile, ale aj vlastná pýcha. To sú dôvody, prečo Premier League hrozí strata štvrtého miesta v Lige majstrov.

Odkladanie pohárovej Európy na druhú koľaj

Anglické kluby sa sami dostali do akéhosi začarovaného kruhu. Celú sezónu bojujú o to, aby sa dostali na pohárové priečky, no keď sa im to podarí, poväčšine idú one poháre na druhú koľaj. Veď treba doma bojovať…o poháre.

Azda najviditeľnejšie to je vidieť na Európskej lige. Dlhodobo pohárovú súťaž číslo 2 v Anglicku ignorujú, no a práve táto ignorácia môže kolísku futbalu stáť 4. miestenku pre Ligu majstrov. Avšak aj v niektorých zápasoch Ligy majstrov ide úspech v Európe až na druhú koľaj.

Dôkazom toho bol napríklad prvý zápas Arsenalu v tohtoročnej Lige majstrov. Gunners vyrukovali v Záhrebe s nie najsilnejším tímom, čo sa okamžite Wengerovi vypomstilo. Dinamo, ktoré nevyhralo v súťaži niekoľko rokov, porazilo anglického zástupcu. 

Vo väčšine prípadov sa anglické kluby prehryzú cez základné skupiny (výnimky potvrdzujú pravidlo). Avšak v ďalších fázach už nečelia klubom s neporovnateľne menšíimi zdrojmi. A tu sa už prejavuje ďalší dôvod.

Nedostatočná kvalita v porovnaní s top klubmi Európy

Anglická Premier League je náročná súťaž. Iste. Ale ktorá nie je? Môžeme vytiahnuť argument “vianočnej neprestávky”, len potom zistíme, že PL má 38 zápasov, rovnako ako napríklad La Liga. Môžeme vytiahnuť argument “v Premier League dokáže aj posledný vyhrať s prvým”, no potom si spomenieme na to, že Sevilla bola ešte minulý týždeň posledná, a Juventus bol v pásme zostupu. Alebo si spomenieme na to, že Celta Vigo porazili Barcelonu, aby o pár dní neskôr Real nedokázal zlomiť priemernú Malagu. Môžeme vytiahnuť aj ďalšie argumenty na zakrytie toho, prečo anglické kluby už päť rokov v Európe strácajú. Alebo si môžeme povedať pravdu. Kluby Premier League nemajú takú kvalitu, v akú uverili. Nemajú takú kvalitu, akú naznačuje ich finančná sila.

Podľa desiatok miliónov eur minutých na prestupy, by sa zdalo, že kompletná futbalová špička sa sťahuje na Britské ostrovy. Kedy naposledy však prestúpil do Anglicka hráč svetovej extratriedy? Finalista Zlatej lopty, či aktuálny majster sveta? Arsenal, či Chelsea sa v uplynulých dvoch rokoch posilnili o Alexisa, či Pedra. Obaja sú právom považovaní za veľké hviezdy svojich tímov. V Barcelone však sedeli na lavičke. Ich odchod na kvalite La Lige veľmi neubral. 

Ak porovnáme čisto kádre Manchestru United, Arsenalu, Citizens, či Chelsea, za Realom Madrid, Barcelonou, či Bayernom Mníchov jednoznačne zaostávajú. Pred ne sa dostávajú aj tímy ako PSG. Čisto do zloženia kádrov sa anglické kluby môžu porovnávať s Atléticom, či Juventusom (ten porazil Citizens), ktoré však nepatria do prvej štvorky najlepších klubov. V pozícii favoritov na európsky triumf sú anglické kluby len na základe mena. Preto niet divu, že anglické kluby nenapĺňajú očakávania, ktoré vyvstávajú z historických úspechov.

Nesystémovosť

Anglické kluby tvrdia, že nakupujú, aby zaplátali diery po talentoch z vlastných zdrojov, ktoré chýbajú. Avšak kluby s najlepšími akadémiami na svete svojim odchovancom nedávajú príležitosť. Preto má Chelsea na hosťovaniach po celom svete viac ako tridsať mladíkov. Preto v súboji manchesterských klubov nemusíte nájsť ani jedného odchovanca.  Aj na príklade slovenských futbalistov je zrejmé, že mladí futbalisti z celého sveta nechcú vstúpiť do anglických akadémií, pretože sa boja, že si nezahrajú. Kedysi sa naši mladíci bili o to, aby dostali šancu v akadémii Chelsea, či City. Dnes radšej zvolia Taliansko, či dokonca zotrvanie doma. A tak anglickým akadémiám ubúda talent. A tak sa z akadémií dostáva do prvých tímov čoraz menej hráčov.

Anglické kluby akoby prestupmi mlátili prázdnu slamu. Pod visačkou drahých prestupov prichádzajú hráči, ktorých by pri troche snahy mohli možno nahradiť aj domáce zdroje. Ako príklad slúži Southampton. Roky sa pýtame, ako je možné, že každoročný výpredaj dokážu okamžite nahradiť. Jednoducho. Koncepčnou prácou, keď mierne nadpriemerného hráča dokážu nahradiť podobne nadpriemerným mladíkom z vlastnej liahne. Stačí mu dať šancu. To len premrštená prestupová suma sa tvári tak, akoby Saints opustil nenahraditeľný hráč.
Ona koncepčnosť je to, vďaka čomu kluby z Nemecka, Španielska, či Francúzska nepotrebujú milióny Premier League na to, aby s ňou držali krok. Prestupový chaos po anglicky zase dôvodom, prečo ani milióny nezaručujú kvalitu. 

Príliš dobrá finančná situácia klubov

Premier League je neohroziteľnou marketingovou jednotkou. Už teraz jej kluby dostávajú z televíznych a ďalších práv neporovnateľne väčšie peniaze ako v ostatných top európskych ligách, a to ešte len vstúpi do platnosti rekordná televízna zmluva. Vďaka tomu majú aj „slabšie“ kluby dostatočné zdroje na nakupovanie posíl.

Anglické kluby však nastúpili na trochu zvláštnu cestu. Nie je predsa normálne, ak fanúšikovia klubov vyčítajú svojmu vedeniu, že na prestupy minul len 150 miliónov libier zo „sľúbených“ 200. Nie je normálne, aby kluby kupovali zbrklo a predražene (viď posledný deň prestupového obdobia), len, aby nakupovali a uspokojili tak fanúšika odchovaného na Football managerovi. 

Epicentrom všetkého okolo anglického futbalu sa stalo míňanie. Ekonomická sila tejto súťaže spôsobila, že sa kluby nemusia príliš pozerať na to, koľko za chceného hráča zaplatia. Na kolotoč, ktorý pred pár rokmi rozkrútili Chelsea a neskôr Manchester City, ochotne nastúpili aj ďalší, veď britskí novinári postavili transferové sumy na roveň kvality. Míňanie je vecou prestíže, nie nutnosti. Aj preto môže, obrazne povedané, stáť Raheem Sterling viac, ako Zinedine Zidane. Kluby sa však dobrou ekonomickou situáciou uspokojili a zanedbávajú ostatné aspekty manažmentu.

Anglické kluby uverili, že Premier League je najlepšia na svete

Vďaka ekonomickej sile sa anglické kluby tak trochu uchlácholili. Dlhoročné hladkanie vlastného brucha spôsobilo, že Premier League uverila, že naozaj nad ňu niet. Asi ako keď v päťdesiatych rokoch minulého storočia Angličania odmietali hrať s krajinami mimo Britských ostrovov, pretože podľa nich im ostatní neboli rovnocenným partnerom. Stačil onen pamätný zápas proti Maďarsku a Albion pochopil, že zaspal vo vlastnej ulite. 
Dnes čelí rovnakej situácii. Cieľom anglických klubov je byť najlepším v Anglicku, nie na svete (v Európe). To by nebol až taký zlý cieľ, ak by tento súboj bol založený na porovnávaní kvality. On však stojí na pretláčaní šekových knižiek. Keď sa spojí všetkých päť spomenutých faktorov, anglické kluby v európskej konfrontácii horia.