Už dnes štartuje druhá tretina súťaže, preto je tu ideálny čas pozrieť sa na to, ako sa zatiaľ darí jednotlivým klubom a čo ich čaká vo zvyšku súťaže. V prvej časti sme si posvietili na momentálne najlepších, čiže Trenčín, Žilinu, Myjavu, Slovan, Dunajskú Stredu a Ružomberok.

Komentár Filipa Chudého

Pravidelne si nevšímam ligové tabuľky do 10. kola, lebo to nemá väčší význam. Ide o to, že dovtedy tabuľka klame a neukazuje reálne veci v plnej miere. Výrazne ju totiž ovplyvňuje vyžrebovanie zápasov a hlavne menoslov súperov, no v desiatich stretnutiach by už mali byť zahrnuté všetky druhy protivníkov. V prípade slovenskej najvyššej súťaže si zo zásady počkám až na 11. kolo, lebo práve to uzatvára prvú tretinu súťaže, pričom po ňom je zabezpečené to, že už hral každý s každým, čiže nikto neťaží zo žrebu, ako sa to zvykne stávať hlavne na začiatku súťaže, keď niekto vyskočí v tabuľke, ako napr. tento rok Skalica. A keďže každý si už pomeral sily s každým, súčasné poradie nám dáva reálny obraz o tom, ako si zatiaľ v súťaži počínajú jej účastníci.

A zatiaľ môžem skonštatovať, že absolútne nič ma neprekvapilo, všetko ide tak, ako som to aj pred sezónou v tipe na konečné poradie predpovedal. Dokonca štyri mužstvá (Žilina, Trnava, Senica, Michalovce) sú momentálne presne na miestach, na ktorých som ich napísal pred sezónou, ďalšie štyri (Myjava, Dunajská Streda, Ružomberok, Zlaté Moravce) sú mimo iba o jednu pozíciu, zvyšné štyri sú mimo, buď o dve, no maximálne iba o tri miesta, ale aj tak stále reálne hrajú o to, o čo majú podľa predsezónnej predpovede hrať. Zatiaľ sa v sezóne naozaj nestalo nič šokujúce, no to v žiadnom prípade neznamená, že sezóna je nudná, práve naopak.

Táto sezóna je oveľa kvalitnejšia ako tá minulá. Trenčín išiel síce trochu dole, ale to len preto, že na jar hral na svojom absolútnom vrchole, ktorý sa nedal udržať. Trenčania išli v úvode na majstrovskej vlne, zvládali veľmi skúsene zápasy vonku, preto zatiaľ zaslúžene vedú tabuľku. No majstrovská eufória, ktorá im ešte v úvode sezóny pomáhala, je už preč, podobne, ako najväčší nositeľ kvality Lobotka, preto to bude mať AS vo zvyšku súťaže o niečo ťažšie. No najbližšia domáca séria proti ľahším súperom by ho mala udržať ešte hore, pričom skutočné skúšky čakajú AS vlastne až na jar, pretože až tam by mal odrážať najvážnejšie útoky najväčších súperov, ktorí mu dýchajú na chrbát, čo súťaži len pomáha.

Zaujímavé je to, že Žilina jasne porazila oboch svojich najväčších súperov v boji o titul a tretiu Myjavu, ale tiež spomedzi nich stratila najviac bodov so zvyškom ligy, čo potvrdzuje, že jej problémy robia zatvorené obrany. Ukázalo sa to v Trnave, ktorá po vylúčení Kamenára doma už iba betónovala, proti Skalici, v Poprade s Ružomberkom a čiastočne aj s Dunajskou Stredou. Jediný súper, ktorý sa doteraz nepresadil proti Žiline betónom, boli Michalovce. Zvyšní súperi chceli hrať futbal, no prehrali. Žilina tento svoj problém bude musieť odstrániť, pretože kým na začiatku ligy si mužstvá ešte často chodia zahrať futbal, teraz sme sa už dostali do fázy, keď sa počítajú iba body, pričom je jedno, akým štýlom hry sa získavajú.

Presne naopak to má Slovan, pretože ten porazil okrem Senice všetky kluby od šiesteho miesta nadol, lenže neporazil nikoho zo špičky. To je jasný dôkaz o tom, že jeho individuality dokážu zlomiť odpor slabších súperov, ale ak príde niekto vyspelejší, proti ktorému treba vytiahnuť na víťazstvo aj systémové veci, už sa belasý stroj zadrháva, hoci pod novým trénerom tu sú náznaky zlepšenia. No ak si belasí udržia vysoko pozitívnu bilanciu proti outsiderom, čo by mali, potom už len ich výsledky v ťažkých zápasoch rozhodnú, kam presne v tabuľke ešte vystúpia.

Pred sezónou som predpovedal Myjave pozíciu čierneho koňa súťaže, čo iba potvrdzuje, veď stráca na prvé miesto len tri body. No v žiadnom prípade si už nemyslím, že kopaničiari budú hrať o titul. Káder si síce počas súťaže ešte skvalitnili, ale práve teraz im začína tá ťažšia úloha, keď budú musieť potvrdzovať dosiahnuté výsledky, pričom súperi sa na nich lepšie defenzívne pripravia, čo Myjave nevyhovuje. Vidieť to aj na jej bilancii, keď vonku, kde sa prioritne nemusí, nazbierala viac bodov ako doma, kde by sa malo vyhrávať. Nuž a Myjavčania sa už dostávajú viac na stranu favoritov, čiže sa od nich už budú čakať prakticky len víťazstvá, zvlášť proti outsiderom.

V hornej polovici tabuľky je podľa mojich predsezónnych očakávaní aj Dunajská Streda s Ružomberkom, ale ak budú chcieť bojovať o pohárovú Európu, budú musieť dúfať v stratu formy niekoho pred nimi, iba vlastnou kvalitou by im to išlo na pohárové priečky ťažko. DAC sa posunul oproti minulosti o kúsok vyššie vďaka nájdeniu strelcov (Szarka, Pačinda), ale tiež treba povedať, že súperi už Dunajskú Stredu prečítali, aj preto aktuálne štyrikrát za sebou nevyhrala. Ak sa totiž pokryje tvorivý Pačinda a obrancovia si dajú pozor na Szarku, DAC momentálne nemá ďalších hráčov, resp. sa tak neukazujú, ktorí by vedeli zápas rozhodnúť. A ani obaja menovaní nie sú ešte takí veľkí hráči, aby im nerobilo problém dôslednejšie bránenie.

Liptáci vďačia za hornú šestku hlavne výmene trénera. Manažér Tittel a tréner Pecko správne po príchode vsadili na skúsených hráčov a tiež dali mužstvu systém hry, ktorý mu vyhovuje. Aj preto cítiť, že starší hráči sa viac bijú za klubové farby, ako tomu bolo za predchádzajúceho trénera Galáda. Z predtým zle využívaného Jakubka je opäť strelec, Ďubek začína byť ofenzívny ťahúň a Zošák chytil takú formu, že opäť patrí do ligovej špičky na svojom poste. Aj na príklade Ružomberka vidieť, že zo spodku tabuľky sa dá v prípade šnúry dobrých výsledkov rýchlo dostať vyššie, ale o kvalitatívne slabšej polovici súťaže bude reč až zajtra.