Počuli ste? V kuloároch sa hovorí, že sa slovenskí hokejisti rozhodli rozšíriť svoj protest. Okrem reprezentácie sa rozhodli bojkotovať aj NHL. Neviem, čo je na tom pravdy. Ale ako inak sa dá vysvetliť, že sezónu, ktorá štartuje už o pár dní, začnú v prvých tímoch NHL len deviati hokejisti spod Tatier? Aj to len teoreticky.

Komentár Jakuba Mihálika

Smiech cez slzy. Čo mi, ako hokejovému fanúšikovi na Slovensku, iné zostáva? Naučil som sa na to, že o hokeji sme písali a čítali hlavne v dobrom. Naučil som sa, že reprezentácia bolo posvätné slovo, pri ktorom sa aj nehokejový zanietenec mierne vzrušil. Naučil som sa (v dobách dávno minulých), že na teletexte som ráno musel prekliknúť až dve strany, ak som chcel vedieť, ako v noci hrali všetci slovenskí hokejisti. 

Dnes je to iné. V médiách sa predbiehame v tom, ktoré príde s hokejovo smutnejšou správou. Verte mi, nesnažíme sa o to. Ono to ide nejak samo. Tam legendy bojujú a riskujú svoju povesť, aby poukázali, že niečo je choré. Tam za morom sa zas slovenský hokejista zo všetkých síl snaží dokázať, že nie je hokejovým exotom. Čoraz márnejšie. 

NHL a situácia doma. Dve naoko nesúvisiace veci. Veď, ak tu panujú kamarádšafty a hokejový systém nefunguje, tak aspoň zo zámoria by mali chodiť dobré správy, nie? Všetko však spolu súvisí. Aj Nemeček a NHL.

Sezónu NHL odštartujú v prvom tíme niektorého z klubov NHL len deviati slovenskí hokejisti. Večný optimista si povie fajn, stále je to o jedného viac ako v roku 1996, keď sme ich mali osem. A aj vtedy hokej u nás fungoval. Avšak situácia je diametrálne odlišná. V roku 1996 sme málo hokejistov v najlepšej lige sveta mali preto, že sme si len budovali povesť hokejovej krajiny. Hráči si budovali renomé a ním rástlo povedomie aj o Slovensku.

Teraz je slovenský hokej o dvadsať rokov starší. Renomé už mal. Chytil ho a zašliapal ho do zeme. Len tak. Sám. Bez pomoci druhých. A možno nie úplne na ľade. 

Iste. Môžeme povedať, že v NHL je menej našich lebo menšia pôrodnosť, KHL, Slovan alebo zlí ujovia za morom. Pravdou však je, že v NHL je menej našich, lebo sme zabudli, ako správne robiť hokej. A určite to vnímajú aj v zámorí. 

V roku 2006 sme v NHL mali 42 hráčov. Za deväť rokov Slovensko tak výrazne nevymrelo. Ale stratilo meno. Stačilo, aby reprezentácia (zrkadlo hokeja v krajinách) pôsobila úspešne a zrazu sa do NHL dostávali aj tí, ktorí by dnes nemali šancu. Aj tí sa mohli zlepšovať pod taktovkou tých najlepších na svete. Aj tí potom pri návrate do Európy, či domov, mohli to, čo sa naučili, šíriť ďalej. Pozdravujem Richarda Lintnera. Vďaka tomu, že dnes takých hokejistov v NHL nemáme, padáme ešte rýchlejšie ako predtým. A niekto za to môže.

Nie, nechcem glorifikovať Handzuša a spol. Možno ani ich prístup nie je jediný správny. Nechcem ani povedať, že za to, že Daňa poslali na farmu, môže Nemeček. Chcem len pripomenúť, že slovenský hokej je na absolútnom dne. Od klubovej scény až po zastúpenie v NHL. Možno ste už prejedení článkov o vzdore Handzušovcov a mnohí si už možno prajete, aby to vzdali a radšej hrali hokej. Sú to však správy ako tie o počte našich v NHL, ktoré nám každý deň musia pripomenúť, že vzdať sa nie je riešenie.

Od spomínaného roku 1996 prešlo veľa času. So slovenským hokejom to za ten čas išlo od štyridsiatichdvoch deviatich k deviatim piatim. Prešlo dosť času na to, aby sme si prestali klamať a začali konať.  Z bahna hokejového dna musí slovenská ponorka čo najskôr vyhrabať a vynoriť sa nad hladinu. Na to však jej posádka potrebuje kapitána, ktorému by uverila aspoň nos medzi očami.

Slovenský fanúšik je už unavený. Hokej nemá vyvolávať takéto pocity. Hokej má byť spravodlivý. Na každých tisíc pre prehru smútiacich fanúšikov, má byť tisíc tých, ktorí sa tešia. U nás je to pomer 5 000 000 znechutených : 1 usmievajúci sa popod fúz. Preto, najlepšie by bolo, keby tí ľudia, ktorí majú tú moc, urobili také kroky, ktorým by prestali znechucovať ľuďom to, čo im roky spôsobovalo potešenie. Kľučky, tvrdé údery, prestrelky i úskoky nás bavia len vtedy, ak sa dejú v hokeji. Prosím, vráťte nám ho. A aj tie čísla v NHL zas porastú.