V uplynulých rokoch Barcelona trochu zanedbávala svoju slávnu mládežnícku akadémiu. Dôsledky to prináša skôr ako sa očakávalo.

Komentár Jakuba Mihálika

Neymar, Rakitić, či Suárez. Hviezdy svetového formátu, ktoré Barcelone priniesli ešte väčšiu silu, popularitu a nakoniec aj výsledky. Zároveň však spôsobili, že sa FC Barcelona trochu odklonila od toho, prečo ju mnohí už desaťročia velebia do nebies. 

Blaugranes vytvorili nadpozemský tím. To, ako tím vyzeral v minulej sezóne, sa dá pokojne zaradiť medzi tie najlepšie v histórii Champions League. Avšak nie je všetko zlato, čo sa blyští. A aj nadupaná jedenástka hráčov môže byť tímu občas na škodu.

V ideálnych prípadoch nie. V ideálnych prípadoch je (možno) najlepšia jedenástka sveta to, po čom každý tím túži. Barcelona to má. Avšak nedostatky sa prejavujú v krízových situáciách. A tie nastávajú pre Barcelonu už niekoľko mesiacov.

Začalo to zákazom prestupov, ktorý FIFA Barcelone udelila, symbolicky pre tento komentár, za prácu v mládežníckej akadémii. Kvôli nemu nemohli v lete do kádra priviesť vytúžené posily. Za normálnych okolností by to však Barcelone veľmi neprekážalo. Veď má najslávnejšiu mládežnícku akadémiu a zo svojich zdrojov desaťročia vyťahuje hviezdy svetového formátu. Ale...

Ako som už naznačil, Barcelona zanedbala v uplynulých rokoch prácu s mládežou. Nehovorím o tréningových procesoch. Do tých vidia len samotní zúčastnení. Ale hovorím o systéme celkovo. Dôkazom je aj fakt, že barcelonské Béčko po rokoch vypadlo z druhej najvyššej súťaže. Prirodzene, najviditeľnejšie je toto zanedbanie v prvom tíme.

Barcelona sa tak zamerala na svoju ideálnu jedenástku, že utrpel zvyšok kádra a zvyšok systému. Bolo roky zvykom, že mladí hráči z domácej liahne dostávali priestor popri hviezdnych skúsenejších hráčoch a po ich boku sa stali svetovými aj oni. Messi, Neymar, Suárez, ale aj ostatné hviezdy však chcú stále hrať, preto priestor pre nejaké zapracovávanie momentálne nie je.

Okrem nedostatku priestoru na ihrisku pre mladíkov sa ich Barcelona navyše príliš ľahko vzdáva. Thiago Alcantará,Gerard Deulofeu, Adama Traoré. Zoznam by mohol pokračovať. Aj toto leto, to isté leto, v ktorom bolo hlavnou úlohou nepustiť aspoň tých hráčov, ktorých Barcelona má, keď už žiadnych nemohla priviesť, odišli bez väčších problémov Pedro, či spomínaní Deulofeu a Traoré. Mužstvo, ktoré odohrá za pol sezóny tridsať zápasov, sa nemôže spoliehať, že až do januárového vykúpenia odohrá túto porciu s pätnástimi etablovanými hráčmi. 

Nemôže sa na to spoliehať preto, že vo futbale existujú zranenia. A tie v Barcelone prišli. A hneď niekoľok naraz. Messi, Iniesta, Rafinha (mimochodom ďalší dôkaz toho, že odchovanci Barcelony majú dostatočnú kvalitu, len potrebujú šancu). Letné posily neprišli, naopak hráči odišli. Zvyšok lavičky sú neskúsení hráči, ktorí nie sú dostatočne zapracovaní do prvého tímu. Nečudo potom, že Barcelona v posledných týždňoch vyzerá akoby bez života, bez iskry a bez fyzických síl.

Dalo sa očakávať, že mierne zanedbanie mládežníckého futbalu sa Barcelone vypomstí. Keď sa k tomu pridružili prestupové prešľapy i zranenia, táto „odplata“ prišla ešte skôr, ako sa dalo predpokladať.Úlohou klubu tak nie je len „vydržať“ do návratu zranených a konca prestupového zákazu. Úlohou je vrátiť sa k svedomitej práci s mládežou. Tomu, čo Barcelonu robí Barcelonou.