Slovensko pod vedením Jána Kozáka kráča na Euro, Kajrat Almaty pod vedením Vladimíra Weissa kráča k titulu, Adriána Guľu si vyhliadli špičkové kluby z Česka a Poľska, zaujímavý pre svet môže byť aj Martin Ševela. Črtajú sa lepšie zajtrajšky pre našich trénerov?

Komentár Filipa Chudého

Ešte za čias Československa nás svet považoval za veľmi silnú futbalovú krajinu. Mohli za to výborné pohárové výsledky na čele s víťazstvom Slovana v PVP. A tiež pravidelné účasti reprezentácie na MS a ME, neraz aj s popredným umiestením, pričom najviac sa vyníma titul majstra Európy z roku 1976, kde bola výrazná prevaha slovenských futbalistov. Z týchto úspechov ťažili aj naši tréneri. Síce sa v minulosti iba veľmi ťažko dalo dostať do zahraničia, lenže vďaka skvelému menu sa tí najlepší najneskôr po otvorení hraníc rozutekali všetkými smermi. Za všetkých stačí spomenúť Jozefa Vengloša, ktorý odišiel trénovať Aston Villu, následne Fenerbahce, Celtic, pričom ešte za bývalého režimu sa dostal aj do Sportingu Lisabon. To sú všetko adresy, o akých sa môže našim súčasným trénerom len snívať. A to už radšej ani nespomínam trénovanie Barcelony, ktorú viedol začiatkom 50-tych rokov Ferdinand Daučík, extréner Slovana.

No časy sa zmenili, dnes nie je v popredných súťažiach záujem nielen o slovenských trénerov, ale ani o českých. Za všetko môžu výrazne horšie výsledky oproti minulosti, pričom si nemyslím, že kvalita trénerov sa až tak radikálne znížila, len už nemáme také meno, ktoré vo futbale rozhoduje. Ak je o našich trénerov niekde záujem, tak maximálne v niektorých susedných, postkomunistických a ešte aj exotických krajinách, inde už nie. Najväčším úspechom ostatných rokov bolo to, keď sa Vladimír Weiss dostal po úspechu Artmedie do ruskej ligy, no aj od tohto okamihu uplynie čoskoro desaťročie. No možno sa nám črtá na lepšie zajtrajšky.

O Weissa bol záujem aj po MS 2010, len vtedy sa rozhodol zostať a neakceptoval finančne lukratívne ponuky z arabského sveta, pretože ho profesijne nezaujali. Bolo tomu tak až v prípade Kajratu Almaty, kde za tri roky vybudoval z ligového outsidera klub, ktorý sa nestratí ani v európskej konfrontácii a čoskoro bude zrejme aj majstrom. Meno nášmu futbalu pomôže zdvihnúť družina Jána Kozáka, čím zlepší meno aj sebe, hoci horšie jazykové schopnosti znižujú jeho prípadné uplatnenie inde vo vyspelom svete, hoci kvalitou tam patrí. O Adriána Guľu mala záujem Sparta Praha a naposledy aj Legia Varšava, čo sú možno aj najzaujímavejšie adresy, na ktoré sa mohol pri súčasnom stave dostať, a to svedčí o tom, že meno si už v našom regióne spravil. V jeho stopách ide aj Martin Ševela, dokonca ten je už aj úspešnejší, pričom keď si dorobí najvyššiu kvalifikáciu, môže vzbudiť záujem aj v zahraničí, nielen na Slovensku.

Do dvoch rokoch sa môže veľmi ľahko stať, že budeme mať opäť nejakého trénera v zaujímavej lige, či aspoň mužstve s dobrým európskym menom, pričom som si priam istý, že sa tak stane. A neprekvapilo by ma ani to, ak by tých trénerov bolo viac. Samozrejme, je mi jasné, že miesto v jednej z top líg sveta to asi hneď nebude, no aj toto by mohol byť prvý krok, aby sa vrátili naši tréneri do európskeho povedomia. Treba totiž robiť postupné kroky a raz sa možno dočkáme toho, že aj slovenský tréner bude pôsobiť opäť na špičkovej klubovej úrovni. Určite to nie je nemožné, veď keď takých trénerov majú Srbi či Chorváti, môžeme ich mať aj my!