Slovenská futbalová reprezentácia odohrá dnes večer duel s Bieloruskom. V ňom môže spečatiť historický postup na európsky šampionát, s čím súvisia aj očakávania verejnosti. Ale naši hráči im nemôžu podľahnúť, iba tak ho môžu zvládnuť.

Komentár Filipa Chudého

Dnes je ten deň, kedy by mala slovenská futbalová reprezentácia skompletizovať svoj historický postup na európsky šampionát. Aspoň tak to vníma naša verejnosť. Aj preto je zápas s Bieloruskom už dlho beznádejne vypredaný, pričom by sme na tento duel vypredali aj výrazne väčší štadión ako ten žilinský. Niečo podobné sme už v minulosti zažili. Bez jedného dňa presne pred šiestimi rokmi sa na Tehelné pole chcelo dostať 160 000 ľudí, len aby si mohli povedať, že boli pri tom, ako sa Slovensko prvýkrát kvalifikovalo na MS.

Všetci si dobre pamätáme, že vtedy to neskočilo podľa očakávaní. Na postup nám síce stačila remíza, ale my sme so Slovinskom prehrali. Zrazu sa pozitívna vlna zmenila na negatívnu, keď hlavne samotný slovenský národ začal spochybňovať, či sa jeho vlastní futbalisti vôbec dostanú do Afriky, pritom sme pred posledným kolom viedli stále o dva body... Vtedy sme si sami ako národ začali kopať vlastný hrob, ale naši reprezentanti doňho v Chorzowe nespadli, aj keď bojovali asi viac proti negatívne naladenému národu, ako snehu na trávniku.

Z minulosti by sme sa mali poučiť, či už naši futbalisti, alebo my Slováci všeobecne. Aj dnes sa môže stať, že príde proste zápas blbec, v ktorom sa nám šťastie otočí chrbtom, no už sa nesmie stať, aby sa čo i len jeden človek otočil chrbtom našej reprezentácii. Ja síce považujem náš postup za už vybavenú vec, keďže neverím, že by sa naplnili tie matematické teórie, ktoré nás oberajú o zaslúžený postup, no tiež bude dôležité, ako túto kvalifikáciu dohráme. Či to bude aj naďalej na tej fantastickej vlne, ktorú vytvorili naše víťazstvá, alebo si sami trochu pokazíme historickú chvíľu. Príklad spred šiestich rokov by mal byť mementom.

Aj dnes máme prakticky to isté mužstvo ako v roku 2009, odmena bola naozaj minimálna. No za ten čas mužstvo dozrelo. Prešlo si peknými chvíľami, zocelili ho aj tie horšie, aby sa z neho stal pod vedením Jána Kozáka tím minimálne európskych parametrov. Dnes môžu naši futbalisti toto konštatovanie potvrdiť, a to tak, ak si nepripustia vážnosť situácie až príliš k telu. Základ úspechu sa rodí v hlavách, ak v nich nebudeme mať žiadne bočné vplyvy, na ihrisku určite ukážeme, že sme proste lepší ako Bielorusi. A to by znamenalo nielen postup do Francúzska, ale aj to, že máme na to, aby sa to „len“ postupom neskončilo.