Slovenská futbalová reprezentácia si už tretíkrát odložila postupové oslavy, ale premiérovo neplánovane. Odohrali sme prvý zlý kvalifikačný duel, čo síce skomplikovalo našu cestu do Francúzska, ale ani zďaleka ju nezastavilo.

Komentár Filipa Chudého

Včera sme odohrali v tejto kvalifikácii prvý zlý zápas. Počas minulého septembrového dvojzápasu sme síce prvýkrát prehrali a premiérovo doma stratili body, ale oba výsledky boli v našich plánoch viac-menej očakávané. V Španielsku sme si šetrili hráčov na dôležitý zápas proti Ukrajine, ktorý sme následne remizovali, čo bol vtedy výsledok, po aký sme asi aj najviac išli. Tým sme získali lepšie vzájomné zápasy s naším východným susedom a potvrdili pred ním trojbodový náskok. Vďaka tomu sme si právom mysleli, že proti Bielorusom spečatíme historický postup na Euro, lenže prišlo to, čo asi aj muselo prísť.

Ak si niekto myslel, že prejdeme touto kvalifikáciou ako nôž maslom, nevidel veci reálne. Boje o Francúzsko predstavujú sériu desiatich zápasov v trvaní viac ako jeden rok. Je vlastne skôr zázrakom, že sme nezažili zápas blbec už skôr. V predchádzajúcich stretnutiach nám vychádzalo prakticky všetko. Dávali sme v stretnutiach gól ako prví, lopty sa mám na kopačky odrážali presne ako sme chceli, až sa niekedy nechcelo veriť, že je to také ľahké.

No včera sa stal presný opak. Ak nerátame zápas v Španielsku, až proti Bielorusku sme prvýkrát inkasovali my. Kým predtým išli stretnutia v našej réžii, včera prakticky až do vylúčenia hosťujúceho kapitána sa hralo podľa toho, čo určili Bielorusi. Tí nám nanútili ich spôsob hry, pričom treba zdôrazniť, že súper hral vynikajúco. Nechcem, aby to vyzeralo ako ospravedlnenie prehry, ale v minimálne v tomto roku nehral na žilinskom štadióne lepší protivník. Nemyslím menom, ale predvedenou kvalitou. Bielorusko ukázalo, že približne v polovici iných kvalifikačných skupín by hralo s veľkou pravdepodobnosťou o postup, zvlášť, keď si pozrieme menoslov tých, čo už postúpili.

My sme naše postupové oslavy už tretíkrát odložili, ale na čo dlhšie čakáte, to si potom viac ceníte. A hoci sme si cestu do Francúzska skomplikovali, ale ani zďaleka sme ju nezastavili, pretože to sa ani nedá. V pondelok nás čaká posledný zápas kvalifikácie v Luxembursku, kde nemusíme dokonca možno ani bodovať, ale ako hovorí Ján Kozák, nám nikto nepomohol, preto sa takto na naše postupové možnosti ani nepozerajme. Dajme si len jednu postupovú alternatívu, ktorou je výhra v Luxembursku. Ján Kozák včera povedal, že tam vyhráme, tak tam proste vyhráme. Naša reprezentácia má takú kvalitu, že nad týmito slovami sa nedá ani len zapochybovať.