Slovenská futbalová reprezentácia premiérovo postúpila na európsky šampionát. Túžbu sa naň osobne dostať majú zrejme všetci slovenskí futbalisti, ale podarí sa to len 23 z nich. Preto sa postupne pozrieme na to, kto má aké šance. Dnes sa zameriame na obrancov.

Komentár Filipa Chudého

Už včera som spomenul, že na záverečný turnaj sa môže dostať iba 23 futbalistov, z ktorých musia byť traja brankári. Z toho logicky vyplýva, že miesto sa ujde 20 hráčom do poľa. Aby mal tréner Kozák nomináciu vyváženú, musí mať na každý post minimálne dve alternatívy, no najlepšie aspoň tri, pretože turnaj je dlhý, stať sa môže všetko, lenže hráči sa už počas neho dopisovať na súpisku nemôžu. V základnej jedenástke sa ocitne desať hráčov do poľa, pričom ďalších desať bude na lavičke, no a presne z toho sa musí pri nominácii vychádzať. Každý post musíme mať zdvojený, pričom výhodu majú univerzálni hráči, ktorí vedia hrať na viacerých pozíciách, čiže niektoré posty strojujú. Dnes sa zameriam na nominačný boj v defenzíve, aj keď niektorí hráči svojou univerzálnosťou zasahujú aj do stredu poľa.

Každému je jasné, že miesto na stopérskom poste má isté kapitán Martin Škrtel, pričom nemôžeme pochybovať ani o nominácii Jána Ďuricu, aj keď ten bude musieť po zranení v Lokomotive Moskva začať opäť hrávať, ale to by nemal byť problém. Ich zástupcami v prípade nejakých problémov zrejme budú overené mená. Kozák si už počas kvalifikácie vyskúšal, že Kornel Saláta, Tomáš Hubočan a Norbert Gyömbér sú dobré alternatívy. Ak bude v nominácii táto pätica, čo je bez prípadných neočakávaných komplikácií priam isté, stopérske miesta sú vlastne obsadené, ale my sa pre istotu pozrieme aj na to, kam by mohol Kozák prípadne ešte siahnuť.

Reprezentačný tréner dostal ešte minulý rok otázku, akého ďalšieho hráča pozorne sleduje a mohol by ho vytiahnuť, pričom povedal meno Branislav Niňaj. Dovolím si povedať, že ak by nemal problémy s poklesom formy, už by aj v tomto roku namiesto Michalíka v užších nomináciách bol. Že v súčasnosti s najväčším stopérskym talentom nášho futbalu Kozák stále počíta, ukázal aj pri poslednej nominácii, keď ho zaradil medzi náhradníkov, pritom Niňaj toho v belgickej lige po letnom prestupe zo Slovana kvôli zraneniu veľa nestihol. Medzi náhradníkmi sa ocitli naposledy ešte aj Ľubomír Michalík a Lukáš Štetina, pričom stopér Dukly Praha je v tejto pozícii prakticky už permanentne. Stopér Dunajskej Stredy chodil na zrazy v ostatnom roku pravidelne, ale Kozák ho ani raz nepostavil do ostrého zápasu, pričom keď mal teraz k dispozícii všetkých stopérov, vynechal ho. V zálohe je ešte ľavonohý Pavol Farkaš, ktorý tiež často býval medzi náhradníkmi. Ak bude pravidelne hrávať grécku ligu za Škodu Xanthi, určitú šancu má. No ak by sa niečo očakávaným hráčom v záverečnej nominácii stalo, ich miesto preberie najskôr asi niekto z dvojice Niňaj, Michalík, pričom viac by som sa prikláňal k Niňajovi.

Keďže hráme na štyroch obrancov, dá sa očakávať, že Kozák nominuje do defenzívy okteto reprezentantov. Päť viac-menej jasných mien som spomenul už pri stopéroch. Z krajných obrancov má isté miesto len Peter Pekarík, pričom Hubočan by mal byť prvou voľbou na ľavú stranu a alternatívou na stopérsky post. Gyömbér môže alternovať nielen na pozícii defenzívneho stredopoliara, ale aj na krajoch obrany, no na ne potrebujeme viac ortodoxných hráčov, nie iba jedného Pekaríka, čo ukázali aj kvalifikačné zápasy. Z toho dôvodu by bolo ideálne, ak by nomináciu na dvoch pomyselných voľných miestach doplnili klasickí krajní obrancovia, jeden pravák a druhý ľavák.

Na ľavej strane má najbližšie k nominácii Dušan Švento, ktorý toho odohral najviac. Za ním je aktuálne Lukáš Tesák, ktorý bol aj v ostatnej nominácii a medzi náhradníkmi sa ocitol Matúš Čonka. Šancu môže mať aj Michal Breznaník, ale musí nielen hrávať, ale tiež podávať kvalitné výkony. Netreba prehliadať ani Patrika Mráza, momentálne najlepšieho ľavého obrancu poľskej Ekstraklasy. Väčšie problémy nám spôsobuje pravá strana, lebo za Pekaríkom nemáme v užšom kádri už dlho nikoho. Na začiatku kvalifikácie býval v nomináciách Erik Čikoš, ktorého výhodou je aj to, že vie zahrať aj na ľavom kraji, čo dokázal už aj pod Kozákom. Ak chytí formu, šancu má. Ďalším adeptom je Lukáš Pauschek, ktorý spolu s Čikošom bojoval o miesto už aj v Slovane, pričom v ostatnej nominácii bol medzi náhradníkmi. V hre je tiež Peter Čögley, ktorý bol pred mesiacom v širšej nominácii, ale musí v zime trafiť správny klub, ak nie, jeho terajšie malé šance budú absolútne mizivé. Viac reálnych adeptov na oba kraje už nemáme, pričom počas najbližšieho polroka asi mať ani nebudeme.

Zhrnuté a podčiarknuté, ak zdravotný stav nerozhodne inak, z obrancov nás budú reprezentovať Pekarík, Škrtel, Ďurica, Hubočan, Saláta a Gyömbér. Na takých 80% to má isté aj Švento, ale ak nebude hrávať celú sezónu, môže mať so záverečnou nomináciou problém. Zvyšné miesto by mal dostať klasický pravý obranca, keďže ďalšieho stopéra nepotrebujeme, ale to iba vtedy, ak nájdeme takého, čo na to bude mať výkonnosť. Teoreticky sa môže stať aj to, že Kozák zoberie iba sedem obrancov, čím by uvoľnil miesto pre jedného stredopoliara, ale to by mohlo byť zbytočne riskantné.