Brankár Marek Čiliak kritizoval slovenský hokej. Kto by očakával demokratický prístup ku kritike, bol by mimo. V slovenskom hokeji panuje totalita.

Komentár Jakuba Mihálika

Ľudia na Slovensku nemajú veľa výhod. Jednu malú však predsa len áno. Môžu porovnávať. Okrem novodobej demokracie zažili aj nedemokraciu. Všade. V politike, ekonomike i v tom športe, na ktorý sa my tu sústredíme v prvom rade.

Špeciálne v hokeji to porovnávanie od starších počúvame často. Za socializmu bola výchova mládeže lepšia. Lepšie sa pracovalo v kluboch, v reprezentácii. Hokej u nás rozkvital a odvtedy šiel dolu vodou.

Zdalo by sa teda, že, ak sa v dnešnej dobe povie, že v slovenskom hokeji panujú pomery ako za socíku, tak je to vlastne posun k lepšiemu. Omyl.

Bohužiaľ, slovenská hokejová vrchnosť si vybrala inú stranu fungovania hokeja z čias československého socializmu. Nie tú, na ktorú s nostalgiou spomínajú notorickí spomínači. Tú horšiu. Politickú, nie športovú.

Brankár Marek Čiliak si dovolí odpovedať na otázku českého novinára v českých médiách o fungovaní hokeja na Slovensku. Reakcia? Na Slovensku mu zakážu reprezentovať. Vraj ohovára slovenský hokej. 

Bohužiaľ, neohovára. Keby ohováral, dali by sa z toho vyvodiť iné dôsledky, nielen na hokejovej úrovni. Marek však len pomenoval to, čo jasne vidí každý, hoci aj pomerov neznalý fanúšik hokeja. Je až smiešne, že sa na Slovensku obchádzajú pravidlá udeľovania ligových licencií. Dostanú ich aj kluby, ktoré sú v exekúcii, a teda sú aj oficiálne potvrdenými dlžníkmi. Čo je však ešte smiešnejšie je, že tresty nedostávajú tí, ktorí pravidlá obchádzajú, ale tí, ktorí na obchádzanie upozorňujú. 

Niežeby to Mareka nejak zasiahlo. Keď nič iné, maximálne ho utvrdilo v tom, že jeho podpis a pridanie sa na stranu rebelujúcich hokejistov je boj spravodlivý. Ale predsa. Hokejový absurdistan na slovenský spôsob musí vytočiť aj najväčšieho hokejového flegmatika.

Nemám vek na to, aby som si to pamätal. Ale aj tak  sa mi až príliš často zdá, že slovenská hokejová vrchnosť zaspala dobu a podobá sa na vrchnosť spred tridsiatich rokov. Nepostrehla zmenu pomerov a presadzuje móresy minulého režimu. Držať sa teplých miestečiek stoj, čo stoj. Aj za cenu úpravy pravidiel vo svoj prospech. Aj za cenu trestov, vyhrážiek, perzekúcií.

Slovenský hokej má iné problémy. Nie Čiliaka, ktorý u susedov odpovedal na to, na čo sa ho pýtali, akurát tentokrát bez servítky a naučených fráz. Slovenský hokej má ten problém, že sa tridsať rokov neprebral zo spánku. 

Výchova športovej mládeže ako za minulého režimu - nie. Politické móresy ako za miunulého režimu - áno. Takto sa nedohodneme. Robíte to všetko zle. A trestom pre Mareka Čiliaka ste padli na nové dno. 

Ak sme čítali v nedávnom rozhovore, že niektorí z onej spomínanej hokejovej vrchnosti sú pripravení na úškrny na ich adresu, tak už nemusia byť. Uškŕňať sa nebudeme. Už len rehotať. Bohužiaľ cez slzy.