Real Madrid sa do osemfinále Ligy majstrov kvalifikoval v najrýchlejšom možnom čase, v základnej skupine ešte stále nedostal ani gól, včera porazil jedného z favoritov súťaže, čo všetko hovorí o jeho veľkej sile, lenže stále je tu určité ale.

Komentár Filipa Chudého

Poznáme už prvých dvoch osemfinalistov Ligy majstrov, ktorými sú aktuálne najlepšie mužstvá dvoch v súčasnosti najkvalitnejších líg. No kým pre Manchester City je to trochu nepoznaný pocit, pre Real Madrid ide už o akúsi rutinu. Bielemu baletu nerobilo problém ani to, že podľa nového systému nasadzovania išiel do skupinovej fázy z druhého koša. V dvojzápase s Parížom Saint-Germain, ktorý mal vzhľadom na krátkosť času medzi oboma stretnutiami určité parametre vyraďovacích bojov, uspel Real najtesnejším možným spôsobom.

Včerajšie víťazstvo 1:0 môže biely balet tešiť, pretože bolo potvrdením jeho súčasnej sily. Práve dôležité výhry takýmto rozdielom majú vo futbale zrejme tú najväčšiu cenu. Znamená to totiž, že mužstvo má pevnú defenzívu, veľkú psychickú odolnosť, ktorou prevyšuje súperov, no a zároveň aj kvalitnú ofenzívu, pretože vie dať gól prakticky v každom zápase. A toto všetko sú atribúty, bez ktorých sa úspech dosiahnuť nedá.

Ak si chcel Rafael Benitez proti takto silnému súperovi vyskúšať niečo už na jarné súboje, ktoré budú tradične tie najdôležitejšie, potom mu to vyšlo. Na pohľad boli včera síce Parížania lepší, ale kým oni vynikali v držaní lopty a strelách mimo bránu, Madridčania hostí prevýšili v tých najdôležitejších štatistikách, keďže prakticky z každej strely ohrozili bránu, za čo sa dočkali gólovej odmeny. Navyše nedostať v dvojzápase proti francúzskemu majstrovi gól, ktorý má pritom v kádri útočné esá ako Ibrahimovič, Di Maria a Cavani, je známka veľkého umenia, hoci je otázka, či o také majú v najväčšom klube na svete prioritný záujem.

Real Madrid včera potvrdil, že môže v tejto sezóne vyhrať Ligu majstrov, lenže úplná spokojnosť v jeho radoch nemôže byť ani zďaleka. Vyhrávať je síce to najdôležitejšie, ale v takýchto špecifických kluboch sa nehľadí len na výhry. Real musí hrať futbal, ktorý pohladí dušu náročného publika, pričom to publikum chce vidieť žiariť v jeho drese špičkových virtuózov.

Z toho pohľadu nie je preto mysliteľné, že z najlepšieho hráča na svete tréner Benitez urobí robotníka na čiernu prácu, ktorý má na hrote útoku prakticky len behať, čo bola včerajšia misia Cristiana Ronalda. Malým ospravedlnením je len to, že iného poriadneho hráča na hrot útoku už biely balet nemal, čo je zas zlá vizitka pre manažment, ktorý sa asi spoliehal, že Karim Benzema sa nikdy nezraní.

Kráľovský klub vyhráva, dostáva veľmi málo gólov a v španielskej lige ich dal dokonca najviac. Domácu súťaž navyše vedie a rýchlo si vybojoval postup zo skupiny Ligy majstrov. Zdalo by sa, že všetko je v poriadku, lenže nie je tomu úplne tak. Áno, Real Madrid ukazuje svoju nespornú silu, ale chýba mu ofenzívna iskra. Ak sa to nezmení ani po návrate zranených hráčov, Beniteza nemusia zachrániť ani trofeje, za ktorými Real mieri.