Futbalová samba je mŕtva, hovorili. Minuloročné zlyhanie brazílskej reprezentácie na domácom šampionáte a potupná prehra v súboji s Nemeckom, mali byť len vyvrcholením dlhoročného trendu.

Blog Jakuba Mihálika

Brazília už nie je hravá, nie je čarovná, nie je Brazíliou, kvôli ktorej sa milióny ľudí zamilovali do futbalu. Veď kedy naposledy vyprodukovala hráča ako Pelé, Garrincha, Zico, Ronaldo, či Ronaldinho, ktorí vyhrávali všetko, čo mohli, a zároveň bavili divákov kúskami, ktoré nikto iný nedokázal?

Zdalo sa, že sa postupne stráca aj posledná bašta nespútanej futbalovej radosti, že ju prevalcuje strojová presnosť po vzore majstrov sveta z Nemecka.

Vždy som mal rád futbalistov, ktorí nechcú „len“ streliť gól. Ak ho strelia, chcú ho streliť pekne. Pobaviť divákov, aj keď je možno konečný výsledok 0:0. To sa trochu zo súčasného futbalu vytráca. Taktika zväzuje až príliš. Rovnako aj honba za gólmi. Najlepším strelcom na svete je Cristiano Ronaldo, no kde sú tie časy, keď ako mladé ucho v Manchestri United dvíhal fintami zo sedadiel? Nie je v tom sám. Taký je futbalový trend. Zameranie na góly top svetových hráčov trochu uberá radosť z futbalu tým priaznivcom, ktorí by v ankete popularity uprednostnili Ronaldinha pred Paulom Scholesom.

Tento blog venujem všetkým Douglasom Costom, Neymarom, či Willianom. Všetkým, ktorí si v Lige majstrov dovolia elástico, bicykel či prešľapovačku. Všetkým, ktorých teší, že vám dajú jasličky takmer rovnako ako to, že vsietia gól. Som rád, že bavia divákov svojimi kúzlami, hoci v súčasnosti „nič neriešiace“ fintičky v strede poľa nie sú úplne in.

Futbalová samba nemôže umrieť s pomaly dohasínajúcim plameňom Ronaldinha. Musí zapáliť ďalšie milióny fanúšikov pre náš najobľúbenejší šport. Preto potrebujeme čo najviac Douglasov Costov, či Neymarov. Čo najviac kúzelníkov tancujúcich v rytme samby

Aj ešte stále úradujúci držiteľ Zlatej lopty vie kúzliť.