Poznáme už sedem štvrťfinalistov Slovnaft cup-u, pričom bez výnimky ide o najlepšie slovenské kluby, ktoré tým potvrdili, že dali potrebnú vážnosť tejto súťaži, za čo ich môže čakať sladká európska odmena.

Komentár Filipa Chudého

Tento týždeň bol vyčlenený pre 5. kolo Slovnaft cup-u, ktoré bolo posledným v tomto roku. V jarnej časti už bude v hre len osem najlepších mužstiev, pričom sedem z nich už poznáme. Menoslov známych postupujúcich obsahuje výhradne najlepšie slovenské kluby, nedočkali sme sa žiadneho výrazného prekvapenia. Sú síce medzi nimi aj druholigové Košice, lenže tie kvalitou patria do najvyššej súťaže. Veď v nej minulú sezónu obsadili šieste miesto a súčasné mužstvo za tým minuloročným kvalitou veľmi nezaostáva, ak teda vôbec. No nielen zoznam štvrťfinalistov je dôkazom toho, že najlepšie slovenské kluby pristúpili k najvýznamnejšej pohárovej účasti na Slovensku zodpovedne. Ešte viac to potvrdzuje fakt, že už ani proti totálnym outsiderom sa zbytočne v zostavách neexperimentuje.

Kto má dobrú pamäť a prežil aspoň dvojciferný počet futbalových sezón, ten si určite spomenie hlavne na prelom tisícročí. V tom čase považovali prvoligové kluby Slovenský pohár akoby za nutné zlo. Ak prišlo k pohárovému stretnutiu, najlepší hráči mali automaticky voľno a priestor dostali náhradníci, pričom často sa stávalo aj to, že bolo klubom úplne jedno, či vypadnú, alebo postúpia. V tom čase bolo dôležité len to, aby boli tri body z víkendu. Kluby si akoby nevedeli uvedomiť, že Slovenský pohár je najkratšia cesta do pohárovej Európy, navyše je tu aj možnosť získať víťaznú trofej. Najabsurdnejšie to dopadlo v roku 2002, keď po finálovom zápase v Považskej Bystrici sa tešila z trofeje vtedy druholigová Koba Senec, čím sa kvalifikovala do Pohára UEFA.

Dnes sa hrá Slovenský pohár, ktorého súčasný názov je Slovnaft cup, úplne inak. Na kluby najvyššej súťaže v ňom čaká viac zápasov, čo bol vynikajúci krok od SFZ na propagáciu futbalu v menších obciach, pričom už ani neplatí pravidlo, že zdolaný finalista má miesto v európskom pohári isté, ak ho porazil vo finále majster. Z toho jasne vyplýva, že dostať sa do pohárovej Európy je oveľa ťažšie ako v minulosti. No za úplne najväčšiu zmenu v Slovenskom pohári osobne považujem to, že inak ho už vnímajú elitné slovenské kluby.

Drvivá väčšina z nich si dala za cieľ, že chce postúpiť do európskej súťaže, pričom Slovnaft cup im v tom má pomôcť. Takto sa na to nepozerali iba nováčikovia Fortuna ligy, preto utrpeli najväčšiu hanbu. Skalica vypadla hneď na prvej prekážke v Krásne nad Kysucou, Michalovce neskôr v Rohožníku. Medzi šestnásť najlepších sa z fortunaligistov nedostala aj Trnava a Podbrezová, lenže tí vypadli aspoň na trávnikoch doxxbetligistov, hoci aj to je hanba, zvlášť trnavská trojka na východe. Zvyšné okteto účastníkov Fortuna ligy si môže povedať, že aspoň nebolo na smiech, ak teda ešte Ružomberok prejde budúci týždeň cez Topoľčany v poslednom zápase Slovnaft cup-u v tomto roku.  

Pre kluby Fortuna ligy viedla cesta do pohárového štvrťfinále cez štyri prekážky. Až na pár hráčskych výnimiek nastúpili vždy Trenčín, Žilina, Dunajská Streda, Senica a Zlaté Moravce v najsilnejšej možnej zostave, pričom sa tak zatiaľ správal aj Ružomberok. Raz experimentoval iba Slovan, keď do Vinice poslal s náhradníkmi akýsi mix juniorky a dorastencov, ale aj tak tam vyhral 8:0. No aj belasí išli v dvoch následných dueloch proti druholigistom už s tým najsilnejším. Samozrejme, takmer vždy sa v pohárových zostavách urobili oproti zabehaným ligovým dve-tri zmeny, lenže to nič nemení na tom, že najlepšie slovenské kluby začali brať druhú najprestížnejšiu súťaž na Slovensku vážne, keďže v minulosti do nej v týchto úvodných kolách nasadzovali maximálne dvoch-troch hráčov zo základu, ak vôbec to.  

Ak sa chce klub Fortuna ligy dostať aspoň do Európskej ligy, musí uspieť buď minimálne v nadpolovičnej väčšine stretnutí najvyššej súťaže, alebo v deviatich zápasoch Slovnaft cup-u, pričom takmer polovica z nich je často iba proti klubom z nižších líg. Myslím, že každý si vie spočítať, ktorá cesta je kratšia a ľahšia. A hoci v minulosti to bolo ešte jednoduchšie, až teraz môžeme povedať, že najlepšie slovenské kluby dostali konečne rozum a pristupujú k Slovenskému poháru s maximálnou vážnosťou, čím zvýšili aj spoločenskú hodnotu najvýznamnejšej pohárovej súťaži na Slovensku. Vďaka za to, len to nemuselo trvať až dve dekády.