Slovenská hokejová reprezentácia pod vedením nového trénera Zdena Cígera má za sebou prvú reprezentačnú akciu, ktorou bol Nemecký pohár. Na ňom sa ukázalo, že o budúcnosť sa až tak báť nemusíme, kvalita nám neklesla ani o gól.

Komentár Filipa Chudého

Snáď ešte nikdy v histórii nemal Nemecký pohár na Slovensku takú sledovanosť. V minulosti sa často stávalo, že priaznivci pod Tatrami ani nevedeli, že slovenská hokejová reprezentácia hrá na nejakom turnaji, pretože ju to ani nezaujímalo. No teraz nastala zmena, za čo vďačíme skvelej mediálnej kampani, ktorá začala už na začiatku leta. Dlhé mesiace sa riešil tento turnaj, hoci nie primárne zo športovej stránky. Vďaka ohlásenému bojkotu 52 hokejistov si najprv laická verejnosť myslela, že nebude mať kto hrať, ďalší, čo o hokej zakopnú aspoň občas aj mimo MS, si zas mysleli, že za nás nastúpia dreváci z horskej ligy, lenže nestalo sa ani jedno ani druhé.

Za Slovensko totiž nastúpili podľa mňa prakticky všetci najlepší hokejisti, ktorí sa reálne Nemeckého pohára mohli zúčastniť. Ako totiž viete, rozbehla sa NHL, čiže tých zopár hráčov so slovenským pasom, čo tam ešte hrá, by ani prísť nemohlo. Medzi bojkotujúcou „52“ nájdeme aj zopár hráčov, čo už ukončili reprezentačnú alebo dokonca hráčsku kariéru , preto vlastne doteraz nechápem, prečo sa všade spomínalo, že až 52 hráčov nepôjde, keďže viacerí z nich by ísť tak či tak nemohli. Jediný dôvod vidím v tom, aby to číslo lepšie vyzeralo pre verejnosť... A ako sa nakoniec ukázalo, aj z tejto skupiny išla trojica, čiže už by sa malo hovoriť len bojkotujúca „49“, pričom sa už objavili aj správy, že to číslo bude o niečo menšie, keďže aj ďalším, hlavne mladším, sa veľmi bojkotovať nechce a na MS by išli, hoc by oficiálny bojkot stále trval. No a aby som to číslo 52 ešte trochu viac orezal, tak som napočítal z tohto menoslovu približne 20 hráčov, o ktorých by Cíger pri zdravom rozume ani záujem mať nemohol, keďže sú buď dávno za zenitom, alebo v reprezentácii vždy vyhoreli, resp. oboje dokopy. Ďalších cca päť hráčov ešte na repre má, lenže v tejto sezóne hrajú slabo, čiže by si nomináciu ani nezaslúžili. Ak si to všetko spočítame, zrazu zistíme, že Cígerovi z ideálneho výberu chýbalo asi toľko hráčov, koľko je prstov na jednej ruke.

Osobne považujem tento bojkot za jednu z najlepších vecí, čo sa mohli našej hokejovej reprezentácii stať, a to z jednoduchého dôvodu. Aspoň v nej už konečne nezaberajú miesto tí, čo v nej dlhoročne boli len kvôli rodinkárstvu, kamarátstvu či manažérovi.

Už si naozaj nepamätám presne rok, no zrejme začínal ešte jednotkou, v ktorom by takto vzorovo prišli nominovaní slovenskí hokejoví reprezentanti na zraz. Nepočúvali sme žiadne kvantum výhovoriek, kto prečo nemôže prísť, bolo počuť len to, že ideme bojovať za Slovensko a necháme na ľade všetko.

Ak si porovnáme výsledky ostatných štyroch ročníkov Nemeckého pohára, zistíme, že Slovensko vždy získalo v konečnom súčte maximálne len tri body. Tento rok máme dokonca identické skóre 6:5 ako vlani, čo sú zároveň jediné dva ročníky v tomto období, po ktorých sme mali pozitívne skóre. Preto ak niekto tvrdí, že zverenci Zdena Cígera dopadli horšie ako ich predchodcovia, nemá pravdu.

Hoci nás v Nemecku reprezentovali po väčšine bezmenní chlapci, dopadli na gól presne ako tie naše bojkotujúce „hviezdy“ pred rokom. No kým u nich som nevidel perspektívu ďalšieho rastu, v súčasnom výbere to môže byť už len lepšie. Možno povedať, že súčasná hokejová reprezentácia je už teraz minimálne tak dobrá, ako boli tie naše predchádzajúce na Nemeckom pohári, pričom určite bude s každým odohraným zápasom v blízkej budúcnosti ešte silnejšia.