Dajte chlapcovi loptu a premení ju na zlato
Zlatá lopta je už sedem rokov o Ronaldovi a Messim. Tento rok by tomu tak nemuselo a možno aj nemalo byť.
Blog Jakuba Mihálika
Často sa, aj na týchto stránkach, sám seba pýtam, aké sú vlastne kritériá na zisk prestížneho individuálneho ocenenia. Niektorí hovoria, že počet trofejí, ku ktorým daný futbalista pomohol, iní oponujú, že dôležitá je individuálna výkonnosť, bez ohľadu na zisk trofejí. Niektorí hovoria, že sa rozhoduje už prakticky v júni, či júli, kedy tradične vrcholia súťaže ako Liga majstrov, MS, či ME, iní zase poukazujú na prípad, keď si napríklad Ronaldo pred dvoma rokmi zabezpečil Zlatú loptu výkonmi na jeseň.
Ja som zástanca akéhosi prieniku všetkých vlastností, ktoré by najlepší futbalista za daný rok mal mať. Zaslúžený víťaz by mal byť natoľko individuálne silný, aby svojimi výkonmi strhol celý tím, ktorý by tak doputoval k víťazným trofejám. A mal by tak činiť počas celého roku, nielen počas jeho prvej, či druhej polovice.
Každý fanúšik, viac, či menej zaangažovane, sleduje súperenie Lionela Messiho a Cristiana Ronalda. Aj mňa by možno zaujímalo, ako by sa ďalej vyvíjalo ich tiché súperenie o piedestál v histórii. Aj mňa by zaujímalo, či bude po tomto roku 5:3 alebo 4:4 v ich vzájomnej bilancii Zlatých lôpt. Avšak nie som úplne stotožnený s tým, že Zlatá lopta je kartelová dohoda dvoch futbalových velikánov. Akokoľvek dobrí sú, nemali by na striedačku vyhrávať len preto, že sa volajú Ronaldo a Messi. Zlatá lopta má byť o výkonoch, nie o menách, politike, či marketingu.
Ak má mať Zlatá lopta všetky atribúty, ktoré som spomenul o dva odstavce vyššie, tento rok by mala patriť inému futbalistovi. Futbalistovi, ktorý bol najlepším strelcom Ligy majstrov, vyhral všetko, čo sa dalo, celý rok podával stabilné výkony a vďaka nemu sa tím dostal aj cez náročné obdobia.
V tíme plní úlohu akéhosi klubového striebra. Aj preto, že meno ešte nemá zlaté. Avšak dajte chlapcovi loptu a takmer vždy ju premení na zlato. Nie nadarmo ho v rodnej krajine označujú za zlatého chlapca. Neymar Júnior je síce podľa mnohých odsúdený na zotrvanie v tieni Messiho, avšak v tomto roku, dovolím si tvrdiť, z neho vystúpil. On si podľa môjho názoru zaslúži individuálny vavrín za tento kalendárny rok. Presviedča ma o tom víkend, čo víkend, ten skončený nevynímajúc.
Žiaril, keď nezastaviteľný trojlístok Barcelony spolu získal treble. Zaznamenal rovnaký počet gólov ako Messi a Ronaldo v Lige majstrov. Keď sa očakávalo, že po zranení Messiho Barcelona padne do útlmu, svojimi výkonmi ju pozdvihol tak, že hrala ešte lepšie ako na začiatku sezóny s Messim. Nezaujíma sa o to, aby sa silou mocou strelecky utrhol, keď jeho slávnejší spoluhráč v zostave chýba. Prihráva, tvorí, zabáva. Celých doterajších 11 mesiacov (+/-). V 14 zápasoch doterajšej sezóny má na konte bilanciu 13+6. A ako bonus ponúka fakt, že každý jeho dotyk s loptou je takmer kultúrnym zážitkom.
Zavrel ústa tým, ktorí hovorili, že jogo bonito si môže nacvičovať maximálne doma v Brazílii, v Európe neuspeje. Zavrel ústa tým, ktorí hovorili, že aj španielska liga je príliš mäkká, v Lige majstrov ho vymažú. Zavrel ústa aj tým, ktorí hovorili, že si pri Messim neškrtne a bez neho Barcelonu nepotiahne. Kritici tak sledujú jeho kúzla so zavretými ústami a fanúšikovia zas s otvorenými.
Neviem, čo presne treba na zisk Zlatej lopty, ale podľa mňa Neymar za tento kalendárny rok splnil takmer všetko, čo mohol. Mnohí hovoria, že tento rok ešte nie, no o niekoľko rokov ju určite vyhrá. Ja na to nevidím dôvod. Neymar si Zlatú loptu zaslúži tu a teraz.