V MŠK Žilina majú mladí futbalisti vytvorené ideálne podmienky. Pre niektorých to zrejme znamená signál, že si môžu robiť, čo chcú.

Komentár Jakuba Mihálika

Nebolo tomu tak dávno, čo sa odborníci, pôsobiaci vo futbale tak trochu sťažovali na to, že mladé talenty musia vycestovávať do Anglicka, či iných západných krajín, ak chcú pôsobiť v kvalitnej akadémii, ktorá pomôže v ich futbalovom raste. Sťažovali sa na to, že ďaleko od domova sa ešte len tínedžeri musia pretĺkať sami. Nie sú na očiach rodine a ani reprezentačným výberom.  A keď sa po odchode z prísneho anglického režimu vrátia, zdivočejú. Pre ich futbalový, ale aj osobný život, je tak ich zahraničné pôsobenie škodlivejšie, ako keby zostali doma. Lenže odchádzať vraj musia, lebo doma podobné podmienky nemáme.

V Žiline (ale i napríklad Trenčíne a postupne sa pridávajú aj ďalšie kluby) vystavali futbalovú akadémiu európskej úrovne. Takú, ktorá ponúka nádejným chlapcom alternatívu. Takú, ktorá z mladíkov dokáže spraviť budúce futbalové hviezdy. Doma.

A ono to funguje. Žilina a Trenčín sú dva najlepšie pracujúce kluby u nás. Angažovali top odborníkov. Hrajú najkrajší futbal. Ich hráči sú základom všetkých mládežníckych reprezentácií. Zastupovali slovenský futbal aj v Európe. Malí chlapci, kopajúci si loptu o stenu svojho paneláku, už nechcú v pätnástich rokoch odchádzať ďaleko od rodiny. Chcú napredovať v trenčianskej, či žilinskej akadémii. Doma.

Avšak, ako to u nás už býva, nie všetci si vážia, čoho sa im dostáva. Na svetlo sveta sa dostal v krátkej dobe už druhý príklad hrubého porušenia disciplíny v MŠK Žilina zo strany vekovo ešte tínedžera. Je jedno, či ide o alkohol, „gembling“ alebo „len“ neskorý príchod. Ako hovoril dobrý vojak Švejk, disciplína musí bejt. Nech sa týka čohokoľvek.

Chlapci zrejme začali zneužívať podmienky, ktorým sa im v špičkovej organizácii, akou MŠK Žilina je, dostáva. Prvotriedna starostlivosť, slušné peniaze, kamarátsky prístup mladého trénera. Pre niektorých to je znamenie k tomu, aby začali vymýšľať. Akoby si ani neuvedomovali, že tie pravidlá, ktoré tak radi porušujú, sú na to, aby im pomohli v ich vlastnom raste. 

Ak si hráči nevedia vážiť voľnosť, ktorú mali, musí prísť tvrdý režim. Preradenie do B mužstva je ešte miernou formou trestu, v oných zahraničných akadémiách, ktoré som spomenul vyššie, sa neraz bez okolkov uchýlia k ukončeniu zmluvy. Je to tvrdé, ale taký je futbalový biznis. Hráči si musia uvedomiť, že ide o ich kariéry. Život futbalistu nie je len o popularite, peniazoch a pohode. 

Futbalové kruhy roky volali po profesionálnych podmienkach na Slovensku. Ako-tak už existujú. Už len, aby sa aj niektorí futbalisti začali správať profesionálne.