Premier League by mala zabudnúť na preteky o najzbesilejšie míňanie na zahraničné hviezdy a obrátiť pozornosť na domáce talenty.

Blog Jakuba Mihálika

Anglický futbal za ostatné roky nemá veľa dôvodov na radosť. Je to už pätnásť rokov, odkedy sa najlepším futbalistom sveta stal hráč z kolísky futbalu. Dokonca ani medzi najväčšími favoritmi na zisk Zlatej lopty sa žiaden Angličan neobjavil od čias Franka Lamparda (rok 2005). Anglickej futbalovej reprezentácii sa na veľkých turnajoch nedarí a v posledných rokoch zaznamenávajú tradičné anglické kluby ústup z pozícií aj v pohárovej Európe. 

Všetky tieto neúspechy prichádzajú pre anglický futbal v časoch, keď je Premier League na svojom absolútnom vrchole. Minimálne v ekonomickom ohľade, veď o najvyššiu anglickú súťaž je vo svete najväčší záujem medzi sponzormi, divákmi a koniec koncov aj hráčmi. V Premier League sa totiž točia najväčšie peniaze, preto sa futbalisti z Afriky, Južnej Ameriky, ale aj európskych krajín so silnými súťažami, ako Francúzsko, či Španielsko, tlačia v čo najväčšom počte do Anglicka. 

Obrovský záujem futbalového sveta však Premier League v istom ohľade nezvláda. Imponuje jej síce fakt, že môže svojim fanúšikom predviesť veľké zahraničné hviezdy, ktoré do anglického futbalu prinášajú dávku exotiky, no popritom výrazne ignoruje domáce talenty. Mladí anglickí hráči nemajú pri etablovaných zahraničných hviezdach veľa priestoru, a tak odchádzajú do nižších súťaží. Keď futbalovo dozrejú, narážajú na ďalší problém, pretože bohaté kluby nechcú na strácať na prestíži tým, že angažujú hráčov z “podradných” súťaží.

A tak sa anglický futbal neustále točí v bludnom kruhu. Jeho liga je bohatá, súťaživá, sexy, no samotný anglický futbal z toho neťaží. Skôr naopak.  Len málo klubov je ochotných dať príležitosť svojim vlastným odchovancom, tobôž neznámym hráčom z nižších súťaží. 

Prípady futbalistov ako Rickie Lambert, Charlie Austin, či naposledy Dele Alli a najmä Jamie Vardy, pritom dokazujú, že viac ako preplácané zahraničné hviezdy, by sa anglické kluby mali zamerať na domácu produkciu. Všetci menovaní sa z nižších súťaží dostali do klubov Premier League a okamžite sa stali hviezdami svojich tímov. Jamie Vardy uplynulý víkend dokonca prekonal strelecký rekord jednej z najväčších hviezd histórie Premier League, Ruuda van Nistelrooya. Všetci menovaní sa dokonca prepracovali aj do anglickej reprezentácie a či už je to mladučký Dele Alli, alebo hit uplynulých týždňov Jamie Vardy, počíta sa s nimi ako hlavnými ťahúňmi Anglicka na budúcoročných Majstrovstvách Európy. 

Či už je to Harry Kane počas minulého ročníka, či Jamie Vardy počas tohto, práve nenápadné domáce talenty, ktoré sa “cez noc” stanú hrdinami Anglicka pritom pútajú najväčšiu pozornosť fanúšikov. Možno ešte väčšiu ako to, či niektorý z bohatých klubov angažuje nejakého futbalového vyslúžilca zo Španielska. 

Ak k tomu pripočítame, že taký nenápadný domáci talent stojí anglické kluby oveľa menej ako zahraničná hviezdička podobných, či možno menších kvalít, je to jasné. Anglické kluby sa musia vrátiť späť z pomýlenej cesty. Iste, dnes, vďaka lukratívnym televíznym zmluvám, ešte stále ekonomicky rastú, no aj tak nemôžu donekonečna dvíhať až niekam do nebies platové podmienky pre zahraničných futbalistov. Míňanie je populárne, no netreba byť príliš veľký futbalový bádateľ, aby ste zistili, že najúspešnejšie kluby súčasnosti stavajú na vlastných odchovancoch. Bayern, Barcelona, ale dokonca aj Real majú vo svojich kádroch viac odchovancov ako Manchester City, či Manchester United.Prepracované siete skautov anglických klubov musia pod vlastným nosom nachádzať čoraz viac fubalistov ako Jamie Vardy. Určite tam niekde v daždi pobehujú.