Manažér Komárna Paulík: „Európa je finančne inde ako Slovensko, ale pozor. Basketbalovo určite nie!“
Mužský basketbal má na Slovensku oveľa horšie meno a postavenie, čo sa týka porovnávania sa s Európou. Ženy sú pravý opak. V minulom desaťročí Ružomberok a teraz Košice, hrajú pravidelne Euroligu, slovenské ženy navyše štartujú na podujatiach ako Majstrovstvá Európy. Po dlhšom čase sa až dva slovenské mužské kluby predstavili v európskej pohárovej súťaži. Majster z Komárna a bratislavský Inter. Obaja skončili zhodne s bilanciou 1-5. Ako hodnotia túto skúsenosť v MBK Komárno sme zisťovali u manažéra tímu Jozefa Paulíka.
Ako ste spokojní s účinkovaním MBK Komárno v európskom pohári?
Čiastočne spokojní, ale aj nespokojní. Keď prehráte päť zo šiestich zápasov, ťažko hovoriť o spokojnosti. Navyše, dva sme si prehrali sami. S Bulharmi sme vyhrávali 39 minút a prehrali sme (vs. Rilksi 82-83). Doma s Fínmi sme vyhrávali ešte 6 minút pred koncom, no vlastnými chybami sme prehrali oba zápasy. Európa nás naučila, že nestačí hrať 30-35 minút, ale naozaj ísť naplno celých 40 minút. Len malý výpadok 1-2 minúty súper okamžite trestá.
Prinieslo to želaný efekt?
Bol to obrovský prínos nie len pre Komárno, ale pre celé Slovensko a náš basketbal. To mi určite potvrdí aj Inter BA. Bola by veľká škoda, ak by toto nevyužila aj naša reprezentácia. Písalo sa o nás, o našom malom meste. Hráči videli, aké je to hrať celý zápas a biť sa o body.
Pôjdete do toho aj v ďalšej sezóne?
To je ťažko povedať. Slovenské kluby by sa mali snažiť, aby hrali pravidelne v konfrontácií s európskymi klubmi. Poplatok a štartovné nie sú vysoké. Ale podmienky FIBA neboli tak ľahko splniteľné. Práve kvôli tomu sme nehrali doma. To je obrovské sklamanie. Nezáujem divákov. V maďarskom Székesfehérvari prišlo sotva 300? To sú obrovské finančné straty.
Hlavný poznatok. Kde je Európa a my?
Hráči nabrali obrovské skúsenosti. Treba si uvedomiť, že európsky basketbal nie je ďaleko pred nami! Ale musíme hrať zápasy s európskymi mužstvami každý rok. Nie raz za desať! Pozrite sa, v Minsku sme hrali v hale pre 15 000 ľudí, človek z toho padol na zadok. A aké máme haly my doma? Inter len tak tak splnil podmienku, dokonca mal výnimku, že môže hrať v hale pre menej ako 3000 divákov. Čiže Európa je finančne úplne inde ako my, ale pozor. Basketbalovo určite nie.
Ako to bolo výhodné po finančnej stránke? Dá sa to porovnať s Ligou majstrov futbalistov?
V žiadnom prípade. Ako som spomenul, stratili sme na našich divákoch. Tým, že sme nehrali doma, to máte hneď o 500 ľudí na tribúne menej. Keď chcete hrať pohár, musíte zaplatiť FIBA depozit 10 000 €. Platiť rozhodcov, na tých našťastie čo to FIBA prispeje. No podmienky od FIBA sú až nelogické, existenčné. Nepomaľované ihrisko, bez reklám, iba s logom FIBA. Ďalej mobilné koše, žiadne visiace zo stropu či uchytené na stenách, LED panely, nelogické pokuty za nedodržanie týchto štandardov.
Zoberte si, v menších mestách, ktoré majú multifunkčné haly, kde sa hrá basketbal, hádzaná, volejbal, je to veľmi náročné, najmä čo sa týka čiar. LED panely sme chceli kúpiť s mestom. Čo myslíte, ako reagovali? Jednoducho, nestíhame za Európu. Pamätáte si víťaza futbalovej ligy z Trenčína? Kde hrali Európu? No v Žiline. Na Slovensku sme skrátka ešte v praveku, čo sa týka športovej infraštruktúry.
Chystáte pred druhou časťou sezóny nejaké zmeny?
Určite nie. Sme azda jediný klub, ktorý sezónu začne aj skončí s približne rovnakým kádrom, ako začal. Bola by to škoda meniť ho. Priam nelogické. Hráči sa zohrajú, naučia sa signály, kolektív je spolu a potom to celé vymeníme? To je nezmysel. Ja som robil trénera 40 rokov a viem ako na to reagujú. Nechápem, ako môžu niektoré tímy vymeniť aj 15 cudzincov za sezónu?!
Ako sa vidíte vy v klube a basketbale?
Neviem čo bude o rok. Som už starý, unaveným, až znechutený. Nesmierny boj je stále zháňať peniaze. Údajne sa pripravuje nový zákon o športe. Uvidíme, ako to pomôže. Ale pýtam sa, kde sú tradičné tímy? Kde je Pezinok, Žilina, Trenčín. Kde sa hral dobrý basketbal. Je to veľká škoda, že takéto „bašty“ nemôžu hrať ligu. Vďaka bohu za Košice, že sa vrátili späť. Ale verím v lepšiu budúcnosť. Európsky pohár nás posunul ďalej. Mesto Komárno sa dostalo do titulkov. Už len to, že sa písalo o prehre, spravilo mestu reklamu.